Stolárstvo v GULAGU | KGB - KLUB GERIATRICKÉHO BRATSVA

Vojtech Bradovka

Stolárstvo v Gulagu

( CCCP náš vzor.)

Príbeh, ktorý opisujem sa skutočne stal. Rozprával mi ho Ján G. majster stolárskej dielne v stavebnom podniku ešte v čase totality, kde som ako stavebný technik bol v tom čase vedúcim pracovníkom.

„Janči báči“, ako na Gemeri familiárne oslovujeme seniorov, sa vyučil za stolára ešte za prvej ČSR v Rožňave. V rokoch druhej svetovej vojny ako „honvéd“ (vojak domobrany) maďarskej armády bol odvelený na východný front. Tam sa dostal do ruského zajatia. Svojim spôsobom to bolo pre neho šťastie. Ako je známe, Horthyho vojská v bojoch pri Done utrpeli zdrvujúcu porážku. Tisíce padlých sa už nevrátili domov. Janči prežil, a bol odtransportovaný kamsi do zajateckého tábora. Jedného z tých ktoré dnes poznáme pod názvom Gulag.

Tábor bol niekde v lese ďaleko od civilizácie.

Hlavnou pracovnou činnosťou zajatcov bola ťažba dreva.

Príbeh, ktorý mi v päťdesiatich rokoch dôverne vyprával Janči báči , bol akousi obozretnou kritikou vtedy zavedenej prevýchovy pracujúcich, keď sa na raňajších politických desaťminútovkách na začiatku pracovnej doby povinne čítali úvodníky, alebo články z Pravdy. Osobitný dôraz sa kládol na to, v čom všetkom je náš veľký priateľ SSSR pre nás vzorom.

(Skratka ZSSR ktorá porušila súzvučný rytmus s originálom CCCP sa začala používať až po zrušení výnimky z pravidla slovenského pravopisu pri písaní slova „Sväz - Zväz“ okolo r.1968).

Teda k veci.

Veliteľ Gulagu vydal rozkaz, aby sa prihlásili zajatci - stolári, schopní pre potreby tábora vyhotoviť jednoduché drevené stoličky tzv. „hokerlíky“. Našlo sa veľa ochotných „akože stolárov“ najmä preto, aby sa vyhli ťažkej práci v lese. No boli to viac-menej len domácki fušeri. Jediný profesionálny stolár medzi nimi bol náš rožňavský Janči.

Podľa vojenskej zásady: „Rozkaz, ktorý nie je kontrolovaný nie je rozkazom“ bola stanovená výkonová norma; jeden hokerlík na jeden deň. T.j. večer každý musí odovzdať jednu hotovú stoličku.

Časová a výkonová norma bola pre každého rovnaká; za 10 dní - 10 stoličiek.

Práca sa rozbehla. Na konci prvého pracovného dňa všetci okrem

https://kgbacikovia.websnadno.cz/hokerlik.JPG

Jančiho podľa rozkazu odovzdali večer, ako tak zhlobený hokerlík. Len Janči sa omeškal, lebo ako profík si pripravoval jednotlivé hranolčeky a doštičky naraz pre všetkých 10 stoličiek. Pochopiteľne dostalo sa mu od dozorcu pokarhanie s výstrahou za nesplnenie dennej normy, t. j. že neodovzdal hotovú stoličku podľa rozkazu.

Na druhý deň večer, pri kontrole všetci doniesli na určené miesto hotovú stoličku. Znova okrem Jančiho . On totiž pokračoval v hromadnej príprave dielcov pre montáž, a zatiaľ nemal poskladaný ani jeden hokerlík. Nasledovalo pohrozenie telesným trestom. Predbežne za nesplnenie dennej normy, nedostal večer prídel chleba.

Na tretí deň, kým ostatní dokončovali svoju jedinú, a teda tretiu stoličku, končil Janči skladanie a sklepávanie 10 hokerlíkov z pripravených dielcov.
Keď do dielne vošiel zachmúrený dozorca, aby skontroloval výrobu stoličiek, Janči postavil pred neho desať kompletných hokerlíkov.

Prekvapený komandír porátal stoličky, udivene pozrel na Jančiho a povedal:

„A što ty, čort? Job tvoju mať!“

S VESEĽOU MYSĽOU A NIKDY INAK. SYNAK...