aktualizováno: 04.10.2022 16:17:42 

S VESEĽOU MYSĽOU A NIKDY INAK. SYNAK...

Septembrová sobota
KLIKNI NA HNEDÉ TITULKY HORE
 
 
Vojtech Bradovka
 

ZVLÁŠTNA SEPTEMBROVÁ SOBOTA

 
Fíčer*  (črta) .
O n
ahrávaní pri kuchynskom stole pre Slovenský rozhlas v septembri 2006 
 
    Nezvyčajný telefonát  
Zvláštnosť o ktorej sa chcem zmieniť začala kdesi v strede týždňa telefonickým hovorom. Ohlásil sa mi v telefóne mužský hlas. Začal tým, že čítal v denníku SME v rubrike "Mozaika storočia" mnou podpísaný príspevok s názvom "Spomienky na tri roky vojenčiny v Znojme" uverejnený 17. 5. 2006. Vraj sa mu páčili moje humorne opísané spomienky vrátane časti ktorá mala pokračovanie len na internetovej stránke mozaiky SME. Uviedol, že by rád nahral zvukový záznam so mnou formou rozhovoru na túto tému pre Slovenský rozhlas.
Podľa hlasu mi pripadal dôveryhodný a preto som mu vysvetlil, že som imobilný vozíčkar, a že pre mňa je problém opustiť moju nadabulskú rezidenciu. Ubezpečil ma, že nemusím nikam chodiť, a ak dovolím, chcel by ma v sobotu navštíviť. Prečo nie. Súhlasil som.

    V piatok večer opäť telefonát.
Ten istý hlas si overuje či budem doma, ak áno v sobotu o 9. 30 bude u mňa kvôli spomenutej nahrávke. Beriem na vedomie. Večer som pripravil svoje zápisky spomienok na vojenčinu. Tie, ktoré som na podnet synov naťukal len do počítača som vytlačil na papier, aby boli po ruke.
 
    Zákon schválnosti.  
Manželka je v nemocnici. Preto to u mňa vyzerá trocha staromládenecky. Upratanie pristávacej dráhy pred návštevou som nechal až na ráno. Zákon schválnosti zaúradoval. Zaspal som. Navyše som ešte ráno dokončoval úpravu bariel pre manželku podľa môjho zlepšovacieho návrhu pridaním úchytov, aby barly opreté kde sa dá, nepadali tak často na podlahu. V návode na montáž píšem, že rúrku barly treba namydliť, aby sa plastový návlek dal ľahko nasunúť. Držím sa vlastného návodu, ale čo čert nechcel. Ďalší postup montáže je dramaticky spomalený. Mazľavé mydlo ruší trenie aj na rúčkach klieští, na skrutkovači, ale aj na všetkom čo beriem do ruky. A navyše, ešte aj na obruči kolesa môjho invalidného vozíka. Čas ubieha, ledva sa stačím oholiť.
 
    Vítanie ohlásenej návštevy s prekvapením  
Práve sa chystám upratať vodorovné plochy, ktoré nikdy neostávajú dlho prázdne, keď zvonec pri bránke ohlasuje návštevu. Polooblečený vykuknem oknom a dvom pánom pri bránke cez okno odkazujem, že ich registrujem a idem ich privítať. Odrúčkujem vozík na terasu, a čo vidím: V bránke stojí vysoký štíhly mladý muž.
 
Z tašky vyberá bielu skladaciu slepeckú palicu a ohmatávajúc ňou chodník, blíži sa k schodom terasy. V momente si uvedomujem, že je nevidiaci a upozorňujem ho na schody. Zvítame sa na terase a predstavíme sa. Vyzvem ho, aby sa držal môjho vozíka a vediem ho do domu. Usadím ho pri veľkom kuchynskom stole.
Odsuniem stranou nahromadené veci, ktoré som nestihol upratať. Aj som rád, že nevidí ten neporiadok. Začíname rozhovor o predmete jeho návštevy. Je absolvent žurnalistiky a nahráva pre Slovenský rozhlas rozhovory do pravidelnej relácie, ktorá sa vysiela posledný utorok v mesiaci po správach o 20.05 hod. Nahrávka so mnou má byť na tému o vplyve februára 1948 na moju vojenskú službu. (Odvysielala  sa 31. októbra. 2006)
 
    Ďalšie prekvapenie  
S údivom konštatujem, že podrobne pozná celý môj neskrátený príspevok o vojenčine v Znojme z internetovej stránky mozaiky storočia SME. Kladie mi zasvätené otázky, pozná detaily a mená komických postáv, ktoré vo svojom príspevku spomínam. Dostáva sa mi vysvetlenie, že má špeciálny počítač, na ktorom môže písaný text transformovať do zvukovej podoby. Vymieňame si e-mailové adresy a je zvedavý na moju privátnu www stránku, ktorú si dokáže vraj bez problémov prečítať.
Žasnem, keď mi oznámi, že býva v obci pri Hlohovci a kvôli mne pricestoval vlakom z Trnavy do Popradu, odtiaľ pokračoval autobusom, ktorý ho vyložil pred Rožňavou na zastávke "Nadabula rázcestie". Tam vidiac jeho bielu palicu zastavil sa s autom pri ňom nejaký ochotný dobrodinec z Nadabuly a pýtal sa ho kam ide.
Vzal ho do auta a od zastávky ho doviezol pred bránku nášho domu, kde zazvonil a keď sa presvedčil, že návštevníka očakávam, zmizol. Ani neviem kto bol ten vodič
 
    Nahrávacie štúdio pri kuchynskom stole  
Pri stole vybral zo svojej tašky miniatúrne nahrávacie zariadenie. Držal ho v lone a jemnými prstami ohmatával a citlivo stláčal drobulinké tlačítka. Poprosil ma, aby som pripravený písomný text na papieri odložil a svojimi slovami odpovedal na kladené otázky, lebo v štúdiu by poznali, že ide o čítaný text a bolo by počuť aj sebe menší šuchot papiera. Bol to neformálny rozhovor nielen o vojenčine, ale aj mojej rodnej obci Ratková a o humorných príhodách, ktorými je známa široko-ďaleko.
Z ponúkaného občerstvenia prijal len kávu. Jeho vystupovanie bolo veľmi kultivované. Dohodli sme sa, že mu moje počítačové súbory o ktoré sa zaujíma pošlem napálené na CD poštou. Pred dvanástou hodinou mu išiel autobus zo zastávky pri hlavnej ceste do Rožňavy. Zariadil som, aby ho tam odviedla dcéra mojej susedky, vysokoškoláčka, ktorá to ochotne urobila. Ešte večer mi poslal e-mailom správu, že v poriadku došiel domov, a že si prečítal aj moju privátnu internetovú stránku, z ktorej mi aj odcitoval niektoré state.
 
    Obdiv na záver
Táto návšteva urobila na mňa veľmi silný dojem hlavne tým, že takto postihnutý nevidiaci človek dokáže byť natoľko sebestačný a uplatniť sa v takej oblasti ako je práca pre Slovenský rozhlas.
Možno, že moje vyprávanie o tejto nezvyčajnej sobote je trocha chaotické, ale cítil som potrebu o tom napísať, kým tieto dojmy mám v živej pamäti.
 
    Stretnutie s výnimočným človekom je ozaj výnimočná záležitosť.    
 
*Fíčer*  (Vysvetlivka na internetovej stránke Slovenského rozhlasu)
Jeden z dominantných žánrov prezentujúci tvorivé činy v tom najširšom zmysle slova z oblasti kultúry, umenia a vedy, ako aj spoločenské, morálne i sociálne problémy našej spoločnosti, a historické udalosti. Fíčer využíva predovšetkým prostriedky faktografickej a analytickej publicistiky a umeleckej pôsobivosti. Pôsobí na estetické cítenie poslucháča a prostredníctvom istého životného príbehu, (resp. príbehov) vypovedá o závažnom spoločenskom probléme