Granát zo smetiska | KGB - KLUB GERIATRICKÉHO BRATSVA

Nebezpečný nález na smetisku.

S nálezom nevybuchnutej munície mám osobnú skúsenosť.

  Bolo to ešte v časoch „normalizácie" po roku 1968, keď cestou autom z Rožnavy do Krásnohorského Podhradia som musel pre menšiu poruchu zastaviť pri mestskom smetisku, ktoré bolo vtedy v bezprostrednej blízkosti hlavnej cesty.
  Pri pohľade na pestrú zmes odpadkov som zazrel pár metrov od cesty delostrelecký granát ráže 122 mm. Ako bývalý záložný dôstojník-delostrelec, som to poznal na prvý pohľad. Aj pôvod munície mi bol zrejmý, lebo v blízkosti sa povaľovali zvyšky plechových tabuliek s nápismi v azbuke. Zrejme pochádzali z miestnej sovietskej posádky,
  Nebezpečný nález som ihneď osobne oznámil náčelníkovi na mestskom veliteľstve ZNB.
V Rožňave nebol pyrotechnik, a tak ma náčelník posadil do auta, aby som granát osobne ukázal mladému príslušníkovi, ktorému zveril prípad. Ten asi niečo podobné videl prvý raz v živote, lebo bez obáv zdvihol ťažký, asi 30 kilový granát, naložil ho do služobného auta, a viezli sme ho cez mesto na veliteľstvo.

Cestou sa ma pýtal, čo by sa stalo keby to vybuchlo . Povedal som mu, že na ceste pod nami by sa vytvoril kráter s priemerom asi štyri metre.

  Nechcel tomu veriť. Vtedy sa ešte nerobili také bezpečnostné opatrenia, ako dnes, keď sa nariadi evakuácia obyvateľstva na celej trase prevozu nevybuchnutej munície. Pozdejšie som sa dozvedel, že mladý príslušník uložil granát vo svojej kancelárii pod písací stôl, pokiaľ si preň neprišiel pyrotechnik z Košíc.
  Na druhý deň po tejto udalosti som znova išiel autom po tej istej ceste. Videl som ako veľký buldozer zrovnával smeti práve na mieste, kde som deň predtým náhodou objavil ťažký delostrelecký granát.
So zmiešanými pocitmi som si uvedomil čo sa mohlo stať.
  Prišlo mi na um, že som vpraxi uplatnil jeden z mála užitočných poznatkov, ktoré som získal, ako delostrelec počas základnej vojenskej služby.

Vojtech Bradovka z Nadabuly pri Rožňave.

S VESEĽOU MYSĽOU A NIKDY INAK. SYNAK...