Povýšenie za prd...
Vojtech Bradovka
POVÝŠENIE ZA PRD
( Skutočný príbeh.)
V čase keď som pracoval v závode Železorudných baní v Nižnej Slanej, počul som od starších pracovníkov zaujímavú príhodu, ktorá sa stala ešte na začiatku tridsiatich rokov v I. ČSR, keď tento závod patril pod správu Rimamuránsko - Šalgotariánskej účastinnej spoločnosti, vtedy ešte so sídlom v Budapešti.
Na vopred ohlásenú inšpekciu do Nižnej Slanej prišiel osobne generálny riaditeľ (vezérigazgató) z Budapešti. Konalo sa okázalé uvítanie, ktorému predchádzali náležité prípravy, aby sa urobil čo najlepší dojem na generálneho riaditeľa a jeho suitu tzv. vyšších banských úradníkov.
„Veľkomožného“ pána generálneho riaditeľa osobne doprevádzal riaditeľ závodu Inžinier Figura, (muž impozantnej postavy, cca 120 Kg živej váhy). Jeho osobným asistentom - zriadencom bol úslužný postarší, tzv. „nižší úradník“ (altiszt) útlej postavy zo sekretariátu riaditeľstva banského závodu; "Pišta báči "(Hrdina tohto príbehu.)
Po výdatnom obede usporiadanom na počesť inšpekcie, bola plánovaná obhliadka banskej prevádzky v Dobšinej. Vyparádený kočiš pristavil hintov pred riaditeľskou vilou v parku závodu.. Pri nastupovaní asistoval Pišta báči, ktorý pre túto príležitosť vyfasoval biele rukavičky.
Prvý do hintova nastúpil generálny riaditeľ. Pán generálny sa pohodlne usadil na čalúnenom sedadle. V zápätí sa chystal nastúpiť do koča aj telnatý riaditeľ závodu pán Inžinier Figura. Keď vyložil nohu na stupátko hintova za asistencie Pišta báčiho, ozval sa rachot unikajúcich vetrov. (Po našom povedané; pán riaditeľ závodu nahlas prdol.)
Trápnu situáciu duchaplne zachránil Pišta báči. Hlboko sa uklonil pred generálnym riaditeľom a ponížene povedal „ Tisíckrát prosím o prepáčenie veľkomožný pán generálny riaditeľ“. S výrazom veľkého previnenia nasadol na kozlík vedľa kočiša, ktorý popohnal vyparádené kone zapriahnuté do hintova smerom na Dobšinú.
Povrávalo sa, že po odchode inšpekcie bol Pišta báči mimo poradia služobne povýšený aj s náležitým platovým zvýhodnením.
Za záchranu prestíže nadriadeného sa patrí odvďačiť. No nie ?
Príbeh som poslal viacerým priateľom.
Od jedného z nich, som dostal meilom zaujímavé vyjadrenie. Uvádzam ho doslovne.
Mili priatelia,
Posielam Vam pozdrav a iba malu poznamku k pribehu - udivuje ma ta nesmierna pohotovost,
ktoru Pista bači preukazal. A povysenie si zasluzil ! Neviem, ci v dnesnej dobe, ked sme zamerani skor jeden-druheho zneuctovat a vysmievat, by sa takyto motiv (v podstate obrana ineho cloveka pred zneuctenim)
mohol zopakovat.
Julius F.