MUDr Július Bugár, pľúcny lekár;
Fajčiť, či nefajčiť ? – to je otázka..
Áno, to je hamletovská otázka života a smrti,
na ktorú je len jedna jednoznačná odpoveď a to :
n e f a j č i ť !!!
Tento záver je už nielen v medicínskom svete , ale aj na úrovni vlád a svetových organizácií potvrdený na základe početných štatistických štúdii. No napriek enormnému úsiliu sa doteraz nepodarilo znížiť počet fajčiarov na prijateľnú úroveň. O tejto problematike už bolo napísaných mnoho úvah, no napriek tomu verím , že aj týmto článkom prispejem malým zrnkom k boju proti fajčeniu aj v našom okrese.
Škodlivosť fajčenia je evidentná. Fajčiarska závislosť je zákerná závislosť Markantné klinické známky ochorenia sa prejavia síce väčšinou až po vyfajčení asi 200 tisíc cigariet, čo je približne 20 cigariet denne asi po dobu 25-30 rokov, ale následky sú už potom katastrofálne. Veď posúďte sami; štatisticky zo 100 pacientov chorých na pľúcnu rakovinu je 90 fajčiarov, zo l00 pacientov chorých na chronický zápal priedušiek je 82 fajčiarov, riziko smrti na infarkt do 50 rokov je u fajčiarov 7 krát väčšie ako u nefajčiarov, vo fajčiarskych rodinách sú deti 2 krát častejšie choré na zápaly dýchacích ciest ako u nefajčiarov a pod.
Prečo je vlastne fajčenie škodlivé ? Cigaretový dym obsahuje niekoľko toxických látok. V prvom rade je to nikotín, ktorý má silnú afinitu k vegetatívnemu nervovému systému a tak sekundárne pôsobí na srdcový sval a cievy. Ovplyvňuje okysličovanie srdcového svalu, zvyšuje krvný tlak a urýchľuje vznik artériosklerózy a zúženie ciev. Jednorazová smrteľná dávka pre nefajčiara je asi 50 mg nikotínu. U fajčiara sa tolerancia s počtom vyfajčených cigariet zvyšuje, ale aj tak je to otrava na splátky, veď jedna cigareta obsahuje minimálne 1,5 mg nikotínu.
Druhým závažným jedom je decht /tér/. Jedna cigareta obsahuje do 20 mg dechtu, teda ak fajčiar fajčí asi 10 cigariet denne ,tak po 10 rokoch sa mu dostane do pľúc asi 1 kg dechtu. Decht s ďalšími rakovinotvornými látkami v cigaretovom dyme je hlavným vinníkom vzniku rakoviny pľúc a chronického zápalu priedušiek
Okrem toho, cigaretový dym obsahuje ešte ďalších asi 1000 rôznych škodlivín, medzi nimi napr. aj kysličník uhoľnatý /CO/, podobne ako výfukový plyn auta, ale v cigaretovom dyme sa vdychuje v koncentrovanej forme , nadväzuje sa na krvné farbivo a obmedzuje prenos kyslíka do dôležitých orgánov, čo neraz vedie k uduseniu,
Sú to odstrašujúce údaje. Je preto namieste otázka, ako proti tomuto zlozvyku alebo ak chcete proti tejto drogovej závislosti bojovať ? V skutočnosti zatiaľ neexistuje jednoznačne účinná medikamentózna liečba. I keď mnohí fajčiari prejavujú snahu prestať fajčiť, podarí sa to len necelej pätine. Hrozivý je najmä nárast fajčenia u dospievajúcej mládeže, ktorá napodobňuje dospelých fajčiarov, svoje idoly, svojich fajčiacich rodičov a pod.
Z toho vidieť, že hlavným a prvoradým zámerom boja proti fajčeniu musí byť prevencia zacielená na mládež. Je omnoho ľahšie nenaučiť sa fajčiť, ako sa odučiť fajčiť!
Druhým faktorom je motivácia. Už Komenský zdôrazňoval, že najlepším výchovným prostriedkom je osobný príklad. Darmo sa budeme deťom vyhrážať, poučovať, strašiť, ak ich hrdinovia a vzorové osoby v ich okolí budú provokatívne fajčiť.
Keďže je pravdepodobnosť, že v dohľadnej dobe sa nepodarí úplne zlikvidovať fajčenie, preto určitým druhom sebauspokojenia je i to ak sa dosiahne v tabakovom priemysle. výroba čo najmenej škodlivého cigaretového produktu. Aj to je však len dvojsečná zbraň, lebo fajčiar, aby dosiahol svoju dávku návykového jedu vyfajčí potom viac tzv., menej škodlivých cigariet. Ozývajú sa aj také hlasy, aby sa zakázala výroba cigariet vôbec. Nie je to však východisková cesta, lebo by sa rozmohla prohibícia ktorá by mala ešte tragickejšie následky .
Nie je zanedbateľná ani legislatívna forma boja proti fajčeniu ,ktorá má za cieľ čo najviac strpčiť a obmedziť fajčiarske prejavy na verejnosti a v spoločenských zariadeniach a tak čo najviac utlmiť aj skrytú propagáciu fajčenia, pričom sa uprednostňujú práva nefajčiarov. Veď ako príde k tomu nefajčiar, aby musel sedieť v zadymenej miestnosti a dýchať cigaretový smog ,ktorý je pre neho ešteviac škodlivý ako pre fajčiara. Nehovoriac už o bezohľadnosti fajčiarskeho rodiča ,ktorý fajčí v domácnosti za prítomnosti svojich detí. Žiaľ, tento predpis má ešte veľa nedostatkov a náležite sa obchádza ,ako to vidíme aj v pohostinstvách a kaviarniach K týmto opatreniam patrí aj povinnosť označiť balenia cigariet s výstražným logom, heslom napr. “škodí zdraviu“ Stále považujeme skupinu fajčiarov za bežný obraz návykového bontónu a nie za obraz neprirodzený ,vybočujúci z tolerancie normálneho spoločenského správania. Normálne je nefajčiť a nie opačne.
Nedá sa nevyhnúť ani konštatovaniu ,že rozšírenosť fajčenia je rozdielna aj podľa spoločenského zloženia obyvateľstva. Je známe ,že vysoké percento fajčiarov je medzi alkoholikmi. Až 80 % ľudí závislých na alkohole sú permanentnými fajčiarmi, kým z abstinentov je len 10% fajčiarov. Vysoké percento, až 80% je fajčiarov v robotníckych povolaniach, kým naopak u vysokovzdelaných ľudí je len 10% fajčiarov. Neuveriteľne vysoké percento je medzi Rómami, medzi ktorými je lenojedinelý nefajčiar. V priemere v našej populácii fajčí takmer 50% ľudí a priemerná spotreba cigariet na jedného obyvateľa vrátane detí sa pohybuje okolo 2000 cigariet ročne. Je to alarmujúce konštatovanie.
Ľudstvo má v cigarete takú masovú vraždiacu zbraň, že nepotrebuje ani atómovú bombu, aby sa vyhubilo.
Ľudia, !!! majme na mysli toto varovanie !!!
Dr J.B.
.:.
MUDr BUGÁR...