Rodinný dom, v ktorom bývame už dlhšie ako pol storočia, má priestranný dvor spojený so záhradou.
V minulosti bol ihriskom pre naše dve vnučky, ktoré nám občas rodičia zverili do prechodnej starostlivosti. Nakoľko k mojim záľubám patria aj menšie zámočnícke práce, vyrobil som vo svojej domácej dielničke pre ich pobavenie postupne hojdačku, kladinua dokonca aj malý kolotoč.

    Vnučky vyrástli. Dnes sú už dámy a ich kedysi detské záujmy sa podstatne zmenili. Preliezačky a po domácky vyrobené zariadenia pre detské hry poznačil zub času. Vybledol ich pestrý farebný náter, kde­-tu sa objavila aj hrdza. No akosi nám s manželkou bolo ľúto tieto artefakty spomienok vyhodiť do šrotu.

    Teraz sme celkom radi, že sa tieto veci zachovali, lebo susedný dom kúpila mladá rodina s tromi deťmi v predškolskom veku. Ako je deťom povahovo vlastné, rýchlo sa skamarátili prostredníctvom nášho psíka aj s nami. Radi sa hrávajú na našom dvore i na trávniku v záhrade. Atraktívne pre ich bicykle a vozidlá je spúšťanie sa po šikmej príjazdovej rampe z terasy, ktorú používam ako vozičkár. Samozrejme, že prejavili záujem o odstavenú hojdačku a tak sme sa pustili do jej generálnej opravy a obnovy pestrofarebného náteru.
Čaká nás ešte rekonštrukcia minikolotočaa kladiny.

    S manželkou často sedávame na terase, odkiaľ s potešením sledujeme hravosť susedových detí na našom dvore. Doplňuje to zeleň a kvetyo pohyb, na ktorý sa pamätáme z detských hier našich vnučiek.
Oživuje to v nás spomienky na časy, keď ešte naše vnučky v ich veku rovnako šantili a my sme ešte neboli odkázaní na barly a vozík. Ostáva nám z toho navyše akýsi pocit uspokojenia, že náš dom s priestranným dvoroma záhradou nie je priveľký a málo využitý pre nás dvoch – manželov na dôchodku.

1. 10. 2008 Vojtech Bradovka
Tento článok bol uverejnený
v tlačenom vydaní denníka SME