Polarita Človeka
(Pondelok,, 26. marca 07)
Človek (s veľkým Č) je dvojbytostný a dvojpolárny (dvojpólový). Dve bytosti – muž a žena – tvoria v jednote záujmov, základnú a životaschopnú bunku spoločnosti – Človeka. Muž ani žena, sami osebe, nemajú v prírode budúcnosť. Nemá ju ani spoločnosť, ktorá rozdeľuje mužov a ženy tým, že ich individualizuje a robí konkurentmi v hospodárskom a duchovnom súťažení. Každá spoločenská zmluva (zriadenie) má posilňovať jednotu záujmov dvojbytostného Človeka, t. j. partnerských zväzkov mužov so ženami a ich spolunažívanie s inými partnerskými bunkami. Jedine zjednocovanie ľudských bytostí, nie ich rozdeľovanie a oddelovanie, má perspektívu v prírode.
Človek (s veľkým Č), t. j. dvojbytostné partnerstvo je dvojpolárny. Dolný pól viaže Človeka, jeho telesnosť, k prírode planéty Zem, k jej zákonom. Horným pólom je jeho duchovosť viazaná k duchovosti kozmu. Mravnosť Človeka vykazuje polaritu v reálnej občianskej (prírodnej) mravnosti a v mravnosti prirodzenej, t. j. zjavenej centrom duchovosti kozmu.
Každé spoločenstvo ľudí (štát, únia, kontinent a pod.) má existovať „na vlastný účet“, bez vykorisťovania iných spoločenstiev. Ich vzájomná koexistencia má budúcnosť, len keď rešpektujú zásadu rovnosti. Zdravé spoločenstvo stojí dnes na troch pilieroch: na vede a technike, na vyspelej demokracii a na mravnosti. Najmenej sa investuje do mravnosti, hoci požiadavka a zákonom spoločenskej dohody by mala byť rovnosť všetkých pilierov pred štátnym rozpočtom.
Hlavným úsilím mravnosti Človeka musí byť mierová koexistencia a relatívny blahobyt (rozumná chudoba) pre všetkých, na nevyhnutný úkor prírody. Dnes mravnosť hrubo zaostáva za vedou a technikou. Pokúsil som sa vyjadriť to v nasledovnom epigrame.
Zaostalá mravnosť