S VESEĽOU MYSĽOU A NIKDY INAK. SYNAK...
|
Ježišovo narodenia a náš letopočet...
Ježišovo narodenie a náš letopočet Palestína, kde sa narodil Ježiš, patrí ku krajinám Blízkeho Východu, ležiacim na suchozemskej križovatke troch kontinentov, frekventovanej od najstarších čias. O Ježišovom narodení nejestvuje spoľahlivý písomný záznam, hoci dvaja z ním vybraných dvanástich učeníkov, Matúš a Ján, sa s Ježišom niekoľko rokov nielen stýkali, ale napísali tiež dve zo štyroch kanonizovaných evanjelií o jeho pôsobení. Ján, najmladší z vyvolených učeníkov, napísal svoje evanjelium ako posledný zo štvorice evanjelistov, údajne koncom prvého storočia nášho letopočtu v meste Efeze v Malej Ázii. Pôsobil tam po opustení Jeruzalema, pravdepodobne počas občianskej vojny spolu s inými jeruzalemskými kresťanmi, na rozhraní rokov 67 – 68 n. l. Jeruzalem bol krátko potom v roku 70 v Židovskej vojne spustošený rímskymi légiami pod velením Tita, syna rímskeho cisára Vespaziána ( 69 – 79 n. l. ). Apoštol Ján mohol poznať a možno i používal Matúšom napísané prvé evanjelium, pôvodne určené pre jeruzalemských kresťanov a neskôr preložené aj do gréčtiny. Ján na rozdiel od Matúša vo svojom evanjeliu nevenoval pozornosť faktografii Ježišovho narodenia. Začal pôsobením Jána Krstiteľa a Ježišovým pokrstením pred jeho prvým verejným vystúpením. Podobne svedectvom o Jánovi Krstiteľovi začína svoje evanjelium aj Marek, spoločník apoštola Petra a Pavla na ich misijných cestách a neskôr ako zakladateľ kresťanskej obce v Alexandrii, kde aj zomrel. Zdá sa, že ani apoštolovi Matúšovi a ani Lukášovi nešlo o presné určenie roku Ježišovho narodenia, hoci sa o to pokúsili. V tých časoch to ani nemuselo byť dôležité. Viac im mohlo záležať na dôkazoch, že aj udalosti okolo Ježišovho narodenia svedčili o naplnení prorokmi predpovedaného príchodu Mesiáša Židov. Lukáš, pôvodom z Antiochie, stal sa spoločníkom Pavla na jeho niektorých cestách. Mohol poznať Matúšovo evanjelium preložené do gréčtiny a aj sám písal pre Židov v Grécku, kde aj zomrel. Pri porovnaní Matúšovej a Lukášovej správy o narodení Ježiša zistíme, že sa zhodujú v mieste narodenia v Júdskom Betleheme, lebo tak sa podľa nich naplnilo asi 700 rokov staré proroctvo Micheáša: „A ty, Betlehem, zem júdska, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Čas Ježišovho narodenia vymedzujú rozdielne. Lukáš sa opiera o nariadenie cisára Augusta ( 30 pr. n. l. – 14 n. l. ) „popísať celý ( rímsky ) svet“. Súpis sa údajne konal po prvý raz za vladárenia Quiriniovho v Sýrii. Tým zdôvodňuje aj obtiažne putovanie vysoko tehotnej Márie a Jozefa z ich bydliska v Nazarete do Dávidovho mesta Betlehema, pretože Jozef „bol z domu a rodu Dávidovho“ a „všetci išli dať sa zapísať, každý do svojho mesta“. Cisár Augustus v roku 6 n. l. poslal Archelaa, syna Herodesa I. Veľkého ( 37 – 4 pr. n. l. ) a jeho tretej manželky Samaritánky Malthaké, do vyhnanstva a vládu v Júdei ( Archelaos bol v nej kniežaťom tak, ako jeho brat Herodes Antipas v Galilei ), v Samárii a Idumei prevzali rímski prokurátori so sídlom v Caesarei. Prvým prokurátorom v Júdei sa stal Coponius ( 6 – 9 n. l. ). S ním prišiel aj nový sýrsky legát Quirinius, aby podľa cisárskeho nariadenia zariadil na Východe vyrúbenie daní v rokoch 6 – 7 n. l. Z Lukášovho tvrdenia vyplýva, že Ježiš sa narodil najskôr v 6. roku n. l., čiže 10 rokov po smrti Herodesa I. Asi preto vo svojom evanjeliu nemá o ňom vôbec žiadnu zmienku. V Matúšovom evanjeliu je čas narodenia vymedzený bližšie neurčeným rokom pred smrťou Herodesa I. a návratom Jozefa a Márie s Ježišom z Egypta ešte za panovania Archelaa v Júdei. Z toho plynie, že Ježiš sa narodil v 6., alebo najneskôr v 5. roku pr. n. l., pretože Herodes I. zomrel v roku 4 pr. n. l. v Jerichu, kde už ťažko chorý strávil zimu z 5. na 4. rok pr. n. l. Z Egypta sa museli vrátiť najneskôr v roku 6 n. l. ( ešte pred odchodom Archelaa do vyhnanstva ), ale nie skôr ako koncom 4. roka pr. n. l. ( po smrti obávaného Herodesa ), aby sa naplnilo aj proroctvo Ozeáša „Z Egypta som si povolal Syna“, ktoré nie je citované celé. Možno preto, lebo úplné znenie znižuje dôveryhodnosť mienky, že sa vzťahuje na Ježiša z Nazaretu. Nech posúdi každý sám: „Když ještě dítětem byl Izrael, miloval jsem jej Rímsky letopočet počítal roky od údajného založenia mesta Ríma, ktorý podľa Terentia Varro a Tita Livia bol založený v roku 753 pr. n. l. Rímsky letopočet bol zavedený v roku 717 pr. n. l. Židovský letopočet počíta roky od „stvorenia sveta“. Bol ustálený až v roku 358 n. l., keď rabín Hillál Hamási vypočítal na základe Biblie, že do jeho doby uplynulo od stvorenia sveta 4118 rokov. Katolícka cirkev dlho používala židovský biblický letopočet. Od 16. storočia najzaužívanejším a najrozšírenejším je letopočet počítajúci roky od narodenia Krista. Jeho východiskové dátum bolo vypočítané v 6. storočí n. l., konkrétne v roku 525 ( čiže v roku 1278 od založenia Ríma ). V tom roku mních Dionýz Exiqua určil, že 754. rok od založenia Ríma je rokom narodenia Ježiša Krista. Zaužívané pomenovanie „náš letopočet“ namiesto „od narodenia Krista“ sa ukázalo ako veľmi prezieravé. Nie je potrebné meniť jeho počiatok. Zmeniť by sa mal rok narodenia Ježiša. Ale najprv by sa muselo rozhodnúť, ktorý z evanjelistov má pravdu, t. j. či sa Ježiš narodil v roku 6 pr. n. l. ( v 748. roku od založenia Ríma ) podľa Matúša, alebo v roku 6 n. l. ( v 759. roku od založenia Ríma ) podľa Lukáša. V prípade rovnakého počtu hlasov pre oboch evanjelistov je možné, sťa kompromis, naďalej používať prvý rok nášho letopočtu ako rok narodenia Ježiša podľa Dionýza Exiqua, pretože leží v strede hypotetických rokov odvodených z evanjelií. Použité lit. pramene: Exhavo 1. Nandrásky, Karol: Dejiny biblického Izraela (Bratislava, ECM 1994.) |
