|
Exhavo:
Môj brat Vincko (2)
Z mojich troch súrodencov mladší brat Vincko od základnej školy, na rozdiel oproti mne, oveľa radšej kreslil ako písal. Príliš zavčasu, už od roku 1952 keď mal osem rokov, náš kontakt slabol. Počas môjho navštevovania gymnázia a vysokej školy som býval v internátoch, najprv v Kremnici a potom v Bratislave.
Mal pätnásť rokov, keď mi v roku 1960 do Kadane, kde som odbavoval základnú vojenskú službu, napísal: „Spravil som práve teraz nový obraz. Krčah s vínom, pohár, kyticu poľných kvetov, ovocie, a to hlavné – hrozno.“ Vtedy navštevoval učilište okresného priemyselného podniku, odbor maliar – natierač. Do Strednej školy umeleckého priemyslu v Bratislave ho neprijali. Počet uchádzačov viacnásobne prevyšoval plán prijatých. V liste pokračoval: „Zapísal som si, kde a čo budem maľovať tento rok. Je toho dosť. Narobil som si rámov a mám na nich natiahnuté plátna. Keď som spočítal, koľko farieb, štetcov a plátna musím dokúpiť, tak mi to vyšlo na 150,- Kčs.“
Zápal s akým sa venoval maľovaniu a neskôr aj iným technikám výtvarného prejavu ma prekvapil. K jeho päťdesiatke som mohol bez zveličovania zakončiť venovanú báseň slohou:
Brat môj, veď tvoja duša má
úžasný akčný rádius.
Už berieš do rúk harmoniku zas
hráš a spievaš s mimikou herca
v kruhu deviatich múz.
Ó, bože! Sluhovi tvojmu
teraz zastav čas.
***
Sprievodný text k prácam svojho brata dôchodcu Vincenta, neprofesionálneho výtvarníka, napísal Exhavo.
|
***
Otec a syn
|
