S VESEĽOU MYSĽOU A NIKDY INAK. SYNAK...

Na východnom Slovensku máme poklad v podobe zlatého moku, na ktorý nie sme dostatočne hrdí a ktorý si nevieme ani vážiť ani dostatočne oceniť. Mnohé krajiny dokážu aj z maličkostí urobiť veľkú prezentáciu. Slováci však konajú väčšinou práve naopak. Dehonestujú aj to málo vzácneho, čo v našej krásnej krajine máme. My tu máme národné bohatstvo, ktoré nevieme správne využívať. Častokrát pri mnohých zahraničných cestách sa zamýšľam nad tým, čo je pre Slovensko typické, čím sa môžeme pochváliť, že my to máme a iní nie. Tokaj jednoznačne patrí k takýmto klenotom.

Osobne prechovávam hlbokú úctu k ľuďom, ktorí sa starajú o vinohrad a vyrábajú vína. Myslím si, že Slovensko sa môže hrdo vo svete pýšiť kvalitnými vínami a v prípade Tokaja jeho jedinečnosťou. Pri rokovaniach s maďarskými partnermi som sa stretla aj s názorom, že je to naozaj pravda, že slovenské tokajské nie je rovnaké ako maďarské, pretože je lepšie.

Pri našom vstupe do Európskej únie bola Slovensku uznaná „Tokajská vinohradnícka oblasť“, Maďarsku bola uznaná vinohradnícka oblasť „Tokaji borvidék“. Celá Európa však vie, že ide o jedno územie s rovnakými klimatickými, pôdnymi, historickými podmienkami, jedinečnými pre výrobu špeciálnych – tokajských vín. Z toho dôvodu Európska Komisia navrhla, aby sa Slovensko a Maďarsko dohodli na jednej oblasti „Tokaj“ s rovnakými pravidlami pre pestovanie viniča, výrobu vína, kontrolu kvality, rovnaké označovanie, rovnaké fľaše....  Slovensko aj Maďarsko si teda porovnali svoje systémy - zatrieďovanie vinohradov, technológiu výroby, zrenie, používané fľaše, označovanie.

Výsledkom je, že na Slovensku spĺňame všetky podmienky na výrobu tokajských vín rovnako ako v Maďarsku, máme totožnú metodiku pre klasifikáciu tokajských honov. Našou výhodou je, že sme Tokaj vyrábali oxidatívnou metódou a máme zachovanú odrodovú skladbu, ktorú sme nemenili a najmä sme nepripustili spriemyselnenie výroby tokajských vín na Slovensku. Povolené 3 odrody na Slovensku sú presne stanovené zákonom na rozdiel od Maďarska, ktoré má odporúčané odrody v celkovom počte 7 upravené v Poriadku Rady vinohradníckych obcí.

Žiaľ, musím konštatovať, že verejná mienka v Maďarsku je veľmi negatívne neoprávnene nastavená voči kvalite slovenskej produkcie tokajských vín. To je umocňované čoraz častejšími veľmi neodbornými a zavádzajúcimi vyjadreniami čelných maďarských predstaviteľov. Niekedy mám až pocit, že niekomu to takto vyhovuje a akákoľvek snaha dohodnúť sa na báze odborných vedeckých argumentov v kombinácii s historickými vždy stroskotá. Nechcem nikoho obviňovať, ale len verejne deklarovať, že slovenská strana vyvinula maximálne možné úsilie a urobila veľa ústupkov v záujme toho, aby došlo k dohode v tomto dlhoročnom spore medzi dvomi susedmi. Cieľom nášho snaženia bolo nielen stabilizovať vzťahy medzi výrobcami v tomto regióne a vytvoriť pozitívne prostredie na prílev nových investícií, ale aj na ľudskej a odbornej úrovni dokázať, že Slovensko a Maďarsko sa dokážu spoločne dohodnúť.

Rokovania však nakoniec stroskotali na neústupčivosti maďarskej strany z hľadiska jednostranného obmedzenia výmery len na slovenskej strane. To bola už podmienka, ktorá bola pre Slovensko neakceptovateľná a najmä nepochopiteľná, prečo sa má ináč definovať oprávnená výmera na jednej strane hranice a ináč na druhej strane. Obe strany sa dohodli, že o tomto spoločnom rozhodnutí budú informovať Európsku komisiu spoločným listom, ktorý vypracuje slovenská strana a zašle na pripomienkovanie maďarskej strane.

Slovenská strana si vyhodnotila trilaterálne rokovanie s Európskou komisiou v Bruseli v júni tohto roka a dospela k záveru, že slovenskí výrobcovia môžu používať podľa platnej EÚ legislatívy názov „Tokajská vinohradnícka oblasť“ a môžu existovať vedľa seba dve tokajské oblasti s odlišným označením „Tokajská vinohradnícka oblasť“ a „Tokaji borvidék“. V praxi to znamená, že na Slovensku môžeme vyrábať tokajské víno tak, ako ho po stáročia vyrábame, so zavedeným kontrolným systémom kvality, plnením do fliaš a označovaním. Zároveň Maďarsko môže vyrábať „tokaji aszu“, tak ako ho vyrábajú, označiť si ho podľa vlastných pravidiel, kontrolovať výrobu a uvádzanie na trh podľa vlastných pravidiel.

Vzhľadom na uvedené, Slovensko presadzovalo oprávnené záujmy slovenských výrobcov, ktorí nevidia dôvod, prečo by sa mali vzdať časti svojej oprávnenej výmery.

Prosím všetkých uvedomelých Slovákov, aby chránili náš Tokaj, vážili si ho, niečo sa o ňom naučili, správne ho prezentovali a najmä aby nepripustili jeho dehonestovanie.

Marieta Okenková, vedúca slovenskej delegácie pri vyjednávaní o tokajskej otázke