aktualizováno: 04.10.2022 16:17:42
S VESEĽOU MYSĽOU A NIKDY INAK. SYNAK...
|
...
Pravda – 17.3.2010
 Provensalsko vo Francúzsku je zeleninovou a ovocinárskou záhradou Francúzska. Francúzi na ňu nedajú dopustiť. Marhule, ktoré dopestujú Rakúšania v údolí Dunaja neďaleko Kremsu, považujú za jeden z národných pokladov. Aj na Slovensku sme mali chýrne ovocinárske a zeleninárske oblasti. Žiaľ, scvrkávajú sa doslova pred očami súčasníkov. Väčšina ovocia a zeleniny sa nielen vo veľkých, ale aj v menších mestách už ponúka prostredníctvom hypermarketov a supermarketov. Len pri menšine predávaného tovaru visačka poukazuje na to, že ide o tovar zo Slovenska. Jablká, najčastejšie domáce ovocie, nepokrývajú spotrebu Slovákov. Kryje sa dovozom nielen z blízkeho Poľska či Česka, ale aj z Talianska a neraz až z druhého konca planéty z Nového Zélandu alebo Čile.
Jablká nie sú exotické banány, práve tak ako zemiaky, ktoré dovážajú obchodné reťazce až z Francúzska. Zdanlivo bohatá celoročná ponuka sa však neodrazila na raste spotreby. Ako pripomína šéf Ovocinárskej únie Slovenska Marián Varga, "len zhruba 60‑kilogramová spotreba ovocia priemerne na obyvateľa je iba polovicou z odporúčanej celoročnej konzumácie".
Ovocie a zelenina, ktoré doputovali na Slovensko z ďalekých krajín, sú poznačené dlhou cestou. "Plody sú predčasne odtrhnuté, keď sú zrelé ešte len na 80 percent. Už nikdy nedozrejú, pretože po pretriedení putujú do chladiarne, odtiaľ do kamióna a potom opäť do skladu, až sa napokon dostanú na pult," opisuje zhruba týždňovú strastiplnú cestu paradajky zo Španielska marcelovský zeleninár Tibor Paulis.
Chutné šťavnaté slovenské paradajky, kedysi vo veľkom pestované na južnom Slovensku napríklad v Tvrdošovciach, sa paradoxne stávajú doplnkom ponuky. Obsahujú všetky cenné látky vrátane lykopénu, ale chýba im komerčná zdatnosť. Obal plodov nie je tvrdý ako pri paradajkach, ktoré si objednávajú reťazce.
Tie sú naozaj také, akoby ich jedna mater mala. Len niečo podstatné im chýba ‑ chuť. Sú pestované na hydropónii. Na tento spôsob pestovania prechádzajú už aj v Maďarsku. Koncentrát minerálnej soli sa dovezie z Fínska, rozpustí sa v obrovskej nádrži, odkiaľ výživný roztok prúdi k jednotlivým rastlinám.
Potrebuje človek vôbec takéto produkty moderného zeleninárstva? Tibor Paulis tvrdí, a spotrebitelia mu môžu dať za pravdu, že "bohaté zeleninárske pôdy na naplaveninách Dunaja nenahradí nijako dobre zostavený výživový roztok. Plody z pôdy majú plnú chuť, dostatok slnka, ktoré akumuluje napríklad v rajčinách zázračný lykopén.
Zo slovenského zeleninárstva zostalo už len jadro. Zelenina sa dorába už len na 9‑tisíc hektároch oproti 45‑ti‑síc hektárom spred dvoch desaťročí. Ani ovocinárstvo nie je na tom lepšie.
"Slovensko hriešne nevyužíva svoje prírodno‑klimatické možnosti. Ovocie z prímorských krajín nikdy nie je také aromatické a krásne vyfarbené ako to, ktoré dozrelo na Slovensku," pripomína Varga. Vnútrozemská klíma s väčším príkonom slnka spôsobuje mimoriadne účinne prebiehajúci proces fotosyntézy. Rozdiely medzi dennými a nočnými teplotami, ktoré prinášajú istý stres, sa prejavujú v pozoruhodnej vôni plodov a ich krásnej farbe.
Napriek tomu, že naši ovocinári a zeleninári to z vlastnej praxe veľmi dobre vedia, prehrávajú vysoko so zahraničnou konkurenciou. Príčiny zlého stavu sú notoricky známe. Výrobcovia s výnimkou zopár združení sú roztrieštení, pracujú s nižšími podporami a čo je najhoršie, už zreteľne začínajú chýbať pokračovatelia. Aj preto sa chuť pravého ovocia a zeleniny vytráca.
Idú voľby, opäť sa predstavia veľkorysé poľnohospodárske programy. Možno si niekto všimne ovocinárstvo aj zeleninárstvo. A ešte lepšie by bolo, keby sa po voľbách vytvorili ekonomické podmienky na oživenie upadajúceho vitamínového odvetvia.
Jozef Sedlák, Jakub Šebesta
|
