Pri tejto ceste do Poľska sme vymenili kamión za osobné auto a po dôkladnej príprave batožiny a darčekov pre rodinu, sme sa spolu so synom vydali na ďalekú cestu do bývalého Východného Pruska - do mesta Elblag, pri Baltickom mori.
Dôvodom našej cesty bola oslava 90. narodenín dedka môjho zaťa, na ktorú pricestovala aj dcéra Katka s manželom Arturom z Kanady.
Pred odchodom som mala obavy z počasia a aj z toho, či cestu zvládneme v zdraví a hlavne bez nehody. Kamión je predsa len bezpečnejší ako osobné auto. Dva dni pred odchodom moja nervozita zrazu zmizla a ja som si pomyslela, že všetky súvislosti našej cesty sú už niekde hore naplánované a že všetko nakoniec dobre dopadne. A tak aj bolo.
Cesta cez celé Poľsko bola dlhá. Známou trasou cez Svrčinovec, Třinec a Katowice sme sa predierali hustou premávkou pracovného dňa .V Poľsku ma zaujalo ma jedno auto, ktorého ŠPZ bola prekrytá dvoma slovami – KONIEC VOLNOSTI. V pekne vyzdobenom aute sa viezli ženích s nevestou. Ženích sa ešte veselo usmieval, asi si nevšimol ten nápis.
V meste Lodž si syn krátko pohovoril s mladým policajtom, ktorý nám chcel dať pokutu za drobný dopravný priestupok. Na skúseného cestovateľa boli policajtove argumenty slabé a o chvíľu sme bez pokuty a návštevy miestneho komisariátu pokračovali v ceste, smer Toruň. Neskôr sme sa dozvedeli, že poľskí vodiči volajú dopravných policajtov, ktorí majú na starosti osobné autá „ Myšaki“ a nákladné „Krokodyli“. I napriek takýmto menám ich prítomnosť na cestách vzbudzuje u vodičov veľký rešpekt.
Asi 65 km pred Gdanskom sme preplnenú cestu vymenili za novú spoplatnenú diaľnicu. Na jej konci nám slečna v búdke po prečítaní nášho lístka povedala, že cestu diaľnicou máme grátis a otvorila nám závoru. Vydali sme sa do tmavej noci na posledný úsek cesty. Ako naschvál začalo husto snežiť a cesta bola ako klzisko. Úsek medzi mestom Malbork a Elblag bol pre mňa najdlhších 20 kilometrov v mojom živote. Ani už presne neviem koľko Otčenášov a Zdravasov som sa po ceste vymodlila.
Tabuľu s nápisom Elblag som si preto prečítala s veľkou úľavou . Je to mesto s 126. tisíc obyvateľmi, ktoré založili krížiaci a nemeckí kolonisti. Tu sa narodil aj dedko nemeckej kancelárky A. Merkelovej.
To som sa dozvedela neskôr od nášho hostiteľa 90. ročného pána, ktorý s našou dcérou a zaťom nás už netrpezlivo čakali v jeho byte. Starý pán, ktorý dlhé roky robil riaditeľa ZŠ býva sám . Rád lúšti krížovky a všetko si pamätá.
K narodeninám dostal od syna hrubú knihu Dejiny II. svetovej vojny, ktorú si so záujmom bez okuliarov prezeral. Čítať ju vraj bude až keď bude sám.
II. svetová vojna ho obrala o otca a brata. Obidvaja zahynuli v koncentračnom tábore . Na začiatku vojny sa všade v Poľsku organizoval odboj. Poľskí vlastenci si však nevšimli, že odboj začali organizovať samotní Nemci a takouto fintou mali hneď kompletný prehľad o jej nádejných členoch. Nasledovalo zatýkanie a s ich povestnou dôslednosťou aj poľovka na unikajúcich. V prvom roku vojny, keď zomrel dedkov otec, ešte poslali rodine urnu s popolom a oznámením o jeho smrti. V ďalších rokoch vojny sa s tým už nezaťažovali.
Po zvítaní sa a vybalení darčekov sme sa išli ubytovať so synom do hotela v meste.
Na druhý deň bola neďaleko dedkovho bytu v kostole svätá omša za zdravie jubilanta a za jeho nebohú pani manželku. Pred omšou aj počas nej hral a spieval mládežnícky súbor. Po skončení pobožnosti sa spýtal kňaz, či je prítomný oslávenec. Dedko vstal a s nim aj všetci prítomní a spoločne mu zaspievali veľa zdravia a šťastia. To bolo pekné gesto.
Oslava 90. narodenín sa konala v zrekonštruovanom starom mlyne v meste. Na pekne upravenom stole pred každým hosťom bol zvinutý a previazaný jedálny lístok s oznamom pri akej príležitosti sa oslava koná a kto je oslávencom.
Každý hosť si mohol vybrať z troch druhov polievok a hlavného jedla. Jedlo bolo výborné a aj celková atmosféra oslavy. Jedna zaťova teta doniesla písanku s ľudovými pesničkami a spievalo sa. Ja som poznala „ Šla devečka do lesečka... a ešte jednu. Spoločne sme však poznali ruské ľudové a aj ruské budovateľské.
Dedko si aj zatancoval a veľmi sa tešil. Po skončení oslavy a odchode domov na ňom nebola vôbec vidieť únava.
Rodinná pohoda pred oslavou.
Na druhý deň po oslave sme sa rozhodli poprezerať si mesto Elblag . Staré mesto s obrovským kostolom sa podobá nemeckým mestám. Páčilo sa mi, že fasády novostavieb v strede mesta sa budujú štýlovo, na spôsob pôvodnej zástavby. Žiadne presklené krabice.
Kostol a bočný oltár v Elblagu.
Večer nasledovala návšteva rodiny zaťovho strýka, ktorí sa starajú o dedka.
Po výbornej večeri som domácim predstavila na internete našu KGB stránku a tiež aj našu chalupu v Behynciach.
Na ďalší deň sme boli pozvaní do Gdanska. Sprievodcu nám robil zaťov bratranec. Prešli sme odbočku do Malborku. Aby som nezabudla, túto cestu lemujú veľké košaté stromy a dedko povedal, že cesta bola vybudovaná počas II. svetovej vojny zo špeciálnych materiálov, odolávajúcich leteckým náletom a koruny stromov kryli tanky a presúvajúce sa vojenské kolóny. Po ceste do Gdanska sme išli cez dedinu Stare Babki.
.
Vyzdobené domy v starom meste Gdansk.
Po prehliadke starého mesta s nádherne maľovanými fasádami sme si pozreli starý drevený 30 metrov vysoký prístavný žeriav z roku 1444. Žeriav prekladal tovar z lodí do 18 . storočia a dokázal zdvihnúť hmotnosť 2000 kg. Jeho obrovské kolesá sa točili ručne. Neďaleká obrovská katedrála bola bohužiaľ zatvorená – prebieha tu rozsiahla rekonštrukcia.
Všade v starom meste boli malé predajne s jantárom. Presnejšie povedané so šperkami z jantáru. Boli však veľmi drahé. V lete tu musí byť veľmi príjemne a pekne.Na jednom obchode s optikou bolo napísané: VEK JE V CENE! Dobré však ?
Drevený žeriav stojíme pri ňom s dcérou, tiež ako drevené, ale od zimy.
Náš sprievodca nás potom odviezol na polostrov Westerplate, kde je veľký pomník hrdinným obrancom miestnych vojenských kasárni a taktiež aj vojakom bojujúcim na významných bojiskách II. svetovej vojny.
Dňa 1.9.1939 na kasárne zaútočil nemecký panciernik Schleswig – Holstein, nie od mora ako som si myslela, ale z ohybu kanála vedúceho do prístavu a začala sa II. svetová vojna.
Westerplatte – pomník a symbolický cintorín.
Ďalšou našou zastávkou boli Sopoty. Krásne mestečko pri mori s dlhočizným mólom. V lete sa za prechádzku po ňom sa platí.
Mólo Sopoty.
Počas nášho výletu sa dedkovi venoval zať Artur. Dedko mu pri ceste na neďalekú poštu, pri stretnutí s psíkom na vodítku a jeho paňou, povedal jeho obľúbený vtip: „ Jazvečíkom by mali odrezať chvosty, aby nimi nevrteli, keď príde na návštevu svokra “.
Posledný deň nášho pobytu v Elblagu sme sa vybrali do neďalekého mestečka Frombork, kde 32 rokov žil a pracoval Mikuláš Kopernik. Mestečko sa nachádza pri mori a pri hraniciach s Ruskom.
Impozantný opevnený areál nás upútal obrovským tehlovým kostolom a vysokou vežou. Vo veži sa nachádza malé múzeum kachľových pecí a zhora visí kovová guľa – tu sa kýva Foucoultovo kyvadlo, ktorého pohyb dokázal otáčanie našej planéty okolo svojej osi . Z veže ja krásny výhľad do ďaleka.
V planetáriu sme boli s triedou školákov. Pri názornej prednáške boli deti ticho ako mušky a my sme ani nedýchali. Na veľkej klenbe nad nami sa v tme rozžiarila novembrová obloha na Fromborkom a videli sme súhvezdia a zväčšené planéty. Celá obloha sa po čase pomaly otočila a my sme videli oblohu nad Afrikou- nádhera. Videli sme aj známy Južný kríž, ktorý je aj na štátnej vlajke Austrálie.
Zvláštna pozornosť bola venovaná kométam a meteoritom. Prednášajúca vysvetlila ich pôvod a vznik . Meteority sme mohli vidieť na vlastné oči aj vo vedľajšom malom múzeu. Ja som si jeden aj tajne odfotila.
Potom sme prešli do nádhernej katedrály, kde bol nedávno objavený hrob Mikuláša Kopernika. Bol pochovaný jednoducho pod dláždenou podlahou, lebo katedrála nemá kryptu.Testy DNA ktoré boli zverejnené počas nášho pobytu v Elblagu a preukázali , že sa jedná o tohto svetoznámeho astronóma. Porovnávané boli nájdené vlasy v jeho ručne písanej knihe s objavenýmikosťami. V roku 2010 má byť Kopernikovslávnostný pohreb.
Katedrála je prekrásna a zážitok z jej prehliadky umocnil ešte krátky organový koncert mladej umelkyne.
Mala som povolené fotiť, tak som to využila i keď tam panovalo prítmie.
Frombork – veža s kyvadlom, katedrála a oltár z čias Kopernika
Našou druhou zástavkou bol križiacky hrad Malbork. Obrovský impozantný areál je obdivuhodne vybudovaný , lebo tu bolo centrum krížiakov a sídlo ich veľmajstrov. Posledný z nich bol Ulrich von Junging.
Jeho prehliadka i keď v skrátenej zimnej verzii nám trvala takmer tri hodiny.Kamene do základov a spodných častí budov vozili krížiaci až zo Švédska a sú poriadne veľké. Niektoré múry majú hrúbku až 6 metrov.
Videli sme množstvo miestností, chodieb, hlavnú jedáleň, spálne križiakov, vyzdobené rokovacie miestnosti a tiež obrovskú katedrálu, poškodenú počas II. svetovej vojny. Nebudem ho podrobne opisovať, lebo veľa materiálu o ňom je na internete. Bol to nezabudnuteľný zážitok. Drobný úlomok švédskej žuly z hradu je už v mojej zbierke.
Krížiacký hrad Malbork .
V tejto oblasti mali krížiaci viacej menších centier a preto mali aj svoju poštu. Križiacke časy ukončila prehraná bitka s vojskom Poľsko – litovskej koalície v roku 1410 pri Grunvalde, čo je dedina cca 100 km pod Elblagom. Celková atmosféra v hrade je magická a oplatí sa tam pozrieť.
Po návrate na dedkovu základňu si vodič išiel pospať a my s dcérou, jej manželom a dedkom sme pozerali nafotené obrázky a ukladali ich na môj nový USB kľúč. Dedko dostal z Kanady do daru monitor na jednoduché ovládanie, kde si môže po stlačení gombíka prezerať rodinné fotky, už aj z nášho výletu a z jeho oslavy narodenín.
My sme medzi darčekmi mali aj malý prístroj, ktorý nám v byte ukáže vonkajšiu teplotu v °C,
teplotu v miestnosti, vlhkosť vzduchu a čas. Postavička chlapca sa oblieka podľa počasia. Vonkajšiu teplotu zisťuje čidlo na baterky, postavené na okne. Prístroj s postavičkou dievčiny, ktorá sa v lete vyzlieka do bikín býva vraj hneď vypredaný.
Krátko po desiatej hodine večer sme sa rozlúčili a vydali sa na 860 km dĺhu cestu domov. Absolvovali sme ju v daždi za 11. hodín . Ani zlé počasie nám nemohlo pokaziť milé spomienky
a nevšedné dojmy, ktoré sme prežili počas rodinného stretnutia v Poľsku.
