S VESEĽOU MYSĽOU A NIKDY INAK. SYNAK...

  Diplom a odvaha.

   Dňa 28.5. tento rok sa konal 8. ročník celoslovenskej literárnej súťaže o cenu Dominika Tatarku. Vyhodnotenie súťaže bolo v jeho rodisku,  dedine Plevník – Drieňové, neďaleko Považskej Bystrice.  Do súťaže som poslala štyri krátke  dielka, spomienky na rôzne životné udalosti a na moju veľkú radosť som bola ocenená diplomom a cenou MO Matice slovenskej v Považskej Bystrici.  Diplom a vecné ceny som si prevzala na milej slávnosti, ktorá sa konala v kultúrnom dome. Po jej skončení sme sa s manželom a dvoma priateľkami vybrali pokochať krásou Súľovských skál a tiež sme boli pozrieť  nový , krásny diaľničný most ponad Považskú Bystricu.

  Pár dni po tejto slávnosti ma opäť pozval syn na vyhliadkový let . Tentoraz sme boli len my dvaja. Mohla som si vybrať , kam sa chcem ísť pozrieť.  Dlho som neváhala a vybrala som si   Považie , konkrétne  prelet ponad Súľovské skaly ,Žilinu  Strečno  a cez Martin a Prievidzu späť na letisko. Trasa bola odsúhlasená a po štarte z letiska v Trenčíne sme nabrali smer Žilina . Aby sme videli zhora Súľovské skaly a hrad , museli sme  vystúpiť do potrebnej   výšky  . Mohli sme po ľavej strane obdivovať slnkom zaliate Javorníky ,  vodné dielo Žilina , za ním po pravej strane Kysucké vrchy . preleteli sme okrajom Žiliny, ponad vlniaci sa Váh pod Strečnom , Vrútky a Martin. Obdivovali sme krásy Turca , videli zblízka Valčiansku dolinu a pri Prievidzi aj Bojnický zámok. Syn sa hlásil všetkým letiskovým kontrolám a po trištvrte hodinovom pokojnom lete  sme sa vrátili cez Bánovce nad Bebravou a Trenčianske Jastrabie späť na letisko. Bol to pre mňa  nezabudnuteľný zážitok.

 Hovorí sa , že do tretice všetko najlepšie. Naplánovali sme si so synom letieť z Trenčína do Popradu  , vidieť Tatry a vrátiť sa  späť. Na spoločný let sa nechal nahovoriť aj môj manžel a synova priateľka Martinka. V štvormiestnom lietadle sme sa pohodlne usadili a po hladkom štarte sme zamierili smer Žilina.  Pred Žilinou sme sa však dostali do tmavých mrakov a blížil sa dážď. Nebol to príjemný pohľad, nevideli sme pred sebou a okolo seba takmer nič.

   Navyše lietadlo sa vplyvom zmeny tlaku dostalo do slabých turbulencií a  manželovi začalo byť  zle od žalúdka. Neostávalo nič iné , len sa otočiť a vrátiť, hoci v diaľke bolo vidieť lepšie počasie .

   Podarilo sa nám šťastne doletieť naspäť a pristáť  na letisku.

   Napätie z letu sme sa  Martinkou rozhodli  vyventilovali v neďalekom Tescu, syn išiel opäť lietať , lebo nad Trenčínom svietilo slniečko a manžel nás ostal čakať v letiskovom bufete.

   Vrátili sme sa domov všetci spokojní.

   Ľudmila Oravcová

.

Webová stránka byla vytvořena pomocí on-line webgenerátoru WebSnadno.cz