Tanec nad plačom‚ úryvok...
Peter Zvon, hra „Tanec nad plačom“
Monológ grófa Richarda
Keď človek mladý je, nuž k plnej čaši vína
chce spoločnosť a ženy, žart a smiech.
Oj, mladosť moja! Korím sa tej hlúposti.
Teraz kebys’, mladosť, všetky vône mala,
ktorými rozvoniava svet,
už by som nemenil.
Ja viem, že v starobe až múdrosť prichádza,
neskoro pre život a prizavčasu pre smrť.
[Bo múdry nik tak z ľudí nebude,
by nechcel aspoň trocha ešte žiť.]
A táto múdrosť volí samotu,
čo dáva čaša burgundského vína,
či réva z Tokaja, či pena Rýna zlatá.
Staroba, rád ťa mám!
Staroba, tebe pripíjam!
***