|
Sándor Petőfi (Preložil Ján Smrek)
MAĎARSKÝ ZEMAN
Krvavý meč predkov mojich
z klinca visí na pokoji
hrdzou žraný nocou – dňom.
Ja maďarský zeman som !
Nepracujem, to hneď poviem.
Ja si žijem, keď si hoviem.
Práca patrí sedliakom
Ja maďarský zeman som !
Dobre priprav sedliak cesty.
veď ma po nich povezieš ty
a tvoj potiahne ma kôň
Ja maďarský zeman som !
Mal by som žiť azda vede ?
Učenci vždy žijú v biede.
Čítať písať, čo je v tom ?
Ja maďarský zeman som !
Pravda, jednu vedu starú
držím a v tej nemám páru:
jesť a piť viem s virtušom
Ja maďarský zeman som !
Dobre, že neplatím daní.
Aj tak dlžôb na imaní
viacej mám než hoden dom
Ja maďarský zeman som !
A že má vlasť na sta strastí?
Čo je mňa do strastí vlasti?
Pominú sa napokon.
Ja maďarský zeman som !
S právom starým, v sídle starom
ak prebafkám lárom – fárom
život, prídem k anjelom
Ja maďarský zeman som !
***
Sándor Petőfi ( preklad Ján Smrek)
Konča obce krčma drobná
Konča obce krčma drobná
ta na Samoš iba krok má,
aj by sa v ňom uvidela,
keby sa noc neblížila
Noc sa valí približuje,
celý svet sa utišuje.
Kompa stojí odpočíva,
tma spí na nej mlčanlivá
Ale krčma hučí, bisťu!
Zapriahli tam cimbalistu,
parobci si ujúkajú,
až sa okná otriasajú.
„Krčmárka ,kvet v zlatej kráse,
sem najlepšie víno vaše!
Ako ded môj nech je staré,
ohnivé jak dievča jaré!
Ťahaj cigán, zahraj s citom,
Nech mi žilky hrajú pri tom,
pretancujem groše, tu sú,
vytancujem svoju dušu.
Zaklopú na okno rázne;
„Nehučte tak nehorázne,
Panstvo si už políhalo,
spať, že túži, odkázalo“
„Čert nech mece tvojho pána,
a ty hľaď, kde pekiel brána
Zahraj, Cigán just a veru,
čo hneď prídem o košeľu!“
Znova klopä a tak vravia;
„Daj vám pánboh mnoho zdravia,
tichšie buďte, aj keď vôľa,
chúďa moja mať je chorá“
Na to sa nik neohlási,
každý víno dopíja si
a dosť, koniec, hudobníci,
domov idú šuhajíci.
***
,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,
Sándor Petőfi
(Preklad Vojtech Bradovka )
Tisíc plodov višňa rodí
Nám...
Ja však iba jednu ženu
Mám,
Aj tej jednej mám ja ale
Dosť!
Do hrobu ma doháňa jej
Zlosť.
Čudný je to boží tvor, sťa
Drak.
Len sa blíži, už ma triafa
Šľak .
Po vôli jej spravím čo len
Chce.
Predsa na mňa stále gáni
Zle.
Myslel som, že nastal pomsty
Čas:
strigu starú, v zlosti zmlátim
Raz .
Keď však na mňa vytreští svoj
Zrak;
Stratím smelosť, ovládne ma .
strach.
Trikrát bol z nej polomŕtvy
Tvor;
Bože, aký šťastný som ja vtedy
bol
Ani v pekle nechceli ju
Ver;
Bál sa od nej aj sám Luci-
fer .
***
Pešť, august
|
Sándorr Petőfi, ( preložil Ján Smrek)
HORTOBÁĎSKA KRČMÁROČKA
Hortobáďska krčmáročka, z ruže kvet !
Vína dajte, náramne ma mučí smäd;
z Debrecína sem je cesta ďaleká,
po Hortobáď vyschne hrdlo človeka.
Rujnú nôtu dujú vetry do uší,
skrehnutý som na tele i na duši,
v zraku vašom, anjel môj, mám nádeju,
vaše oči trnkové ma zahrejú.
Hej , odkiaľže máte víno milená?
Veď je kyslé ako plánka zelená!
Bozkajte ma, kyslé víno nahraďte,
Sladký je bozk, ústa mi ním oslaďte
Šumná žienka...kyslé víno...ústa med...
Tackám sa ja až sa so mnou krúti svet.
Objímte ma, sladká moja, chytro sem!
Nečakajte, kým sa Vám tu natiahnem.
Ej hoiúbok, však len máte mäkkú hruď!
Dovoľte mi hlavou na nej spočinúť!
Aj tak na noc posteľou mi tvrdá zem,
z ďaleka som, dnes už domov nedôjdem
***
Pozri originál
Sándor Petőfi ( Preklad Ján Smrek)
Plán, čo sa rozplynul
Celou cestou domov sa mi
plány hlavou ženú,
jak oslovím matku svoju
dávno nevidenú.
Čo jej poviem na začiatok,
čo len milé, šumné,
keď ona čo hojdala ma
náruč vystrie ku mne.
A myšlienok najkrajších mi
mnoho v hlave leží,
kým čas, ako sa zdá, zastal,
hoci vozík beží.
A tak vhupnem v malú chyžku...
Letí mať...Sa skloním...
Na perách jej visím... nemo...
Jak plod na jabloni.
***
Sándorr Petőfi. .( Preložil Ján Smrek)
ZAHOL SOM DO KUCHYNÔČKY
Zahol som do kuchynôčky,
vziať si ohňa do fajočky,
totiž bol by si vzal iba,
keby mi bol vôbec chýbal.
videl som ja, fajka horí,
ani nešiel som k jej vôli.
šiel som, že som zazrel dvermi
dnuká dievku driečnu veľmi.
Premilená kládla oheň.
zablčal, keď dúchla podeň,
jaj, a ešte aký mala
oheň v očiach, striga malá !
Len som vkročil, už ma stihla
urieknuť, jak oči zdvihla,
vo fajke mi dohorelo,
v spiacom srdci zahorelo
***
...................................................................
Sándorr Petőfi.
(Preklad Ján Smrek)
Višní rodí na tisíce...
Višní rodí na tisíce...
strom...
jednu len mám ženu v svete
tom!
No aj tá mi veľa, rob čo
rob!
Jedného dňa dostane ma
v hrob.
Čudná božia stvora je to
Raz!
Len sa blíži, ide po mne
mráz.
Čo len káže všetko spravím
hneď.
no ona len musí hubou
mlieť.
Zmlátim ju...si myslím, keď mám
dosť.
Stačím na ňu veď je stará
zlosť.
No keď ona uprie na mňa
zrak
stratím smelosť, chytí sa ma
ľak.
Trikrát len že nezomrela
už;
Bože, vtedy bol som šťastný
muž
Ale čert ju nikdy nevzal,
veď
zlá je, že ju nechce ani
čert.
***
Pozri originál:
|
