S VESEĽOU MYSĽOU A NIKDY INAK. SYNAK...

Náhodou som sa som sa dostal na Vašu stránku.Milo ma prekvapila, lebo som dôchodca 77ročný a mám rovnaké názory ,ako Vy.Treba si užívať každý deň, tešiť sa zo všetkého čo nám prinesie, byť optimistom. Nikdy nehovoriť o chorobách,lebo aj tak si nepomôžeme. A teraz trochu o mojich aktivitách. Bol som učiteľ, učil som prevažne fyziku. V roku 1959-60 na Gymnáziu v Dobšinej,nakoľko som z Muráňa a bol som už ženatý tak som išiel učiť do Revúcej ,učil som na SPTŠ a najviac na Gymnáziu MK až do dôchodku. Od roku 1998 som na dôchodku a verte mi že sa nenudím. Začal som písať knihu z pozostalosti kňaza Bystríka Muránského , ktorú mu Arpad Koreň za bývalého režimu odmietol vydať.Uzrela svetlo sveta mojou zásluhou. Pri príležitosti jej vydania som pracoval na príprave osláv .Založil som spevácku skupinu chlapov,  napísal som príležitostné texty piesní na oslavu autora Antona Macáka ,tak sa volal autor. Vzniklo vtedy 7 úplne nových piesní na melódie ľudoviek a tie som nacvičil s mužmi. Tak ma to chytilo, začal som písať aj ďalej básne, texty piesní, niektoré si dokonca aj notujem i keď nemám hudobné vzdelanie,lebo notovací program je v agličtine a tú neovládam .Tak vzniklo veľa piesní o Muráni , o Slovensku  o Revúcej meste 1.Slovenského Gymnázia, v ktorom som študoval aj učil. Piesne dávam našej speváckej skupine, básne uverejňujem v našich Murámnskych novinách a pár som poslal aj do Tretieho veku. Pri každej príležitosti si aj zarecitujem pre našich dôchodcov ale aj na okresných stretnutiach dôchodcov.Budem rád ak ma prijmete do Vášho klubu a budem môcť sa aj tak realizovať cez Vašu stránku. Volám sa Juraj Kochjar v imeilovej adrese mám prezývku ,ktorú i dali študenti.Zatiaľ toľko a teším sa na spoluprácu.