Vojenský život veselý | KGB - KLUB GERIATRICKÉHO BRATSVA

...

Keď vojačik narukoval.....

Spomienky na základnú vojenskú službu v Znojme v rokoch 1950-52

Odvodová komisia v Rimavskej Sobote ma uznala schopným vojenskej služby ešte v roku 1946. V tom čase som ako zamestnanec Štátneho stavebného úradu v Rimavskej Sobote vykonával štátny stavebný dozor pri výstavbe vojnou zničenej obce Telgárt. Môj šéf, Technický tajomník Imrich V. mal na vojenskej správe dobré konexie a vybavil mi viacnásobne odklad, takže som narukoval na vojenčinu až po skončení výstavby vojnou zničenej obce Telgart (Švermovo) v októbri 1950.

Znojmo, kasárne „Loucký klášter“ Velká Louka

“Mal som už viac ako dvadsaťštyri rokov, keď som dohola ostrihaný prešiel prijímačom v znojemských kasárňach "Velká Louka". Kasárenský komplex tvorila rozsiahla, kedysi kláštorná budova, ktorú ešte Jozef II. odňal mníchom a premenil na kasáreň. Pre môj "blatfuss" som bol zaradený k hypomobilnému delostrelectvu do útvaru ktorý mal "hrdý" názov „6. delostrelecký pluk Klementa Gottwalda“.

Jeho gýčovito pozlátená gypsová busta vo vestibule pred širokým kláštorným schodiskom sa ľahostajne pozerala, ako nás nováčikov inštruktori preháňajú po schodoch pri nekonečných cvičných nástupoch.

Názorná agitácia - výborná ulieváreň

V prvých dňoch po narukovaní bolo politické školenie nováčikov. Veliteľ vyzval aranžérov a výtvarníkov, aby sa prihlásili k práci vo výtvarnom krúžku. Prakticky to bola veľmi slabo vystrojená aranžérska dielňa, na výrobu názornej agitácie, ktorá podľa sovietskeho vzoru prišla vtedy do módy. Nakoľko sa nijaký profesionál v tomto fachu medzi nováčikmi nenašiel, vzal som to na seba. Čoskoro sa ukázalo, že to bol dobrý ťah.

Nástenka z vojnovej koristi.

Prvá úloha bola vyrobiť panel nástenky. Na hospodárskom dvore som našiel nemecké sololitové stanové diely vystužené tenkými latkami, ktoré sa vraj vyrábali pre Rommelove vojská v Afrike. Nič divné na tom nebolo, lebo všetku výzbroj a výstroj sme mali v tom čase zo zvyškov a z koristi od Wehrmachtu: delá, pušky prilby, opasky, sumky, bodáky, ba aj skrine, a postele. Z tohto ukoristeného materiálu a zo zvyškov farieb, ktoré som našiel v dielni sme stvorili s kamarátmi nástenku, ktorá sa veľmi páčila veliteľovi pluku. Hneď nasledovalo ďalšie poverenie na skrášľovanie kasárenských priestorov.

Sólo vychádzka pred prísahou.

Chytil som sa príležitosti a vybavil som si priepustku do mesta na nákup dekoračného materiálu a náradia. Bol som jediný, kto sa dostal z nováčikov do mesta pred zložením vojenskej prísahy a potom aj mimo vychádzkových dní. Ďalší kamaráti mi veľmi ochotne pomáhali, lebo to znamenalo pre nich isté úľavy a úniky od výcvikového drilu. Z povalového priestoru bol vstup do najvyššie položenej podkrovnej miestnosti v rohovej veži bývalého kláštora. Tu sme si zariadili výtvarnú dielňu, v ktorej sme sa veľmi radi zdržovali. Svojim spôsobom to bolo čosi ako privátny klub nováčikov pod rúškom výroby názornej agitácie. Bol to veľmi dobrý azyl na voľné chvíle, lebo aj tie sme mali v kasárňach organizované Do mesta sme mali povolené vychádzky len v nedeľu.

Zneužité bojové heslo

V politickej výchove sa v tom čase veľmi zdôrazňovali husitské bojové tradície. Vo výklenku na hlavnom schodisku bol vyložený amatérsky zhotovený gýčovitý portrét slávneho husitského vojvodcu Jana Žižku.

Na stene naproti dal politruk vyvesiť plagát s protialkoholickým nápisom:
„Alkohol – nepřítel lidstva“ Neznámy vtipkár v nestráženej chvíli pripísal na tento plagát husitské bojové heslo: „Nepřátel se nelekejte, na množství nehleďte !“
Bol z toho poprask, ale bolo to vtipné.

Hurá na kone

Tvrdé základné pechotné cvičenie, pri ktorom nám dávali do tela, bolo len idylou oproti

jazdeckému výcviku na koňoch, ktorý sme museli, ako budúca obsluha koňmi ťahaného delostrelectva, prekonávať. Hlavnou postavou jazdeckého výcviku bol poddôstojník z povolania staršina Picinger. Školenie začal slovami:
„Výcvikový řád na jízdárně povoluje i používání silnějších výrazů, a já toho práva plně využívám!“
Krátko na to sme sa mohli tom presvedčiť, lebo keď sme po úvodnej inštruktáži prvýkrát osedlali kone a nasadli do ťažkých sediel, zreval :
"Paty prošlápnout ! seď rovně! vždyť sedíš jako prase nadívaný „Jazdiareň bola veľká hala vystlatá hrubou vrstvou pilín, aby sme bez vážnejšieho zranenia prežili pády, keď nás nováčikov, starými mazákmi vymuštrované kone vyhadzovali zo sediel. Často sa to stávalo. V takom prípade zareval staršina na ustráchaného vojačika ležiaceho v pilinách:
"Kdo vám dovolil sesednout? Okamžite nasednete“! Vystrašený nováčik utekal za koňom, ktorý od radosti, že sa zbavil bremena vyhodil zadkom, a mohol vážne zasiahnuť zhodeného jazdca .Na to nasledovalo poučenie: "Nechoď k nemu ze zadu, chyť ho za uzdu ze předu“! „Pamatujte si všichni:

"Dvou věcí se v živote chraňte; koňského zadku a ženskýho předku“!

Osedlanie koňa.

Nástup na jazdecký výcvik začínal prípravou a sedlaním koňa. Sedlo bolo treba silno upevniť pritiahnutím podbrušného remeňa. Vybitý kôň sa tomu bránil tak, že sa po položení sedla na chrbát pred pritiahnutím remeňa nafúkol. Keď potom vypustil vzduch, obyčajne až počas jazdy, sedlo s jazdcom sa na koňovi otočilo a nasledoval pád do pilín. Ale vojak je tiež vynaliezavý tvor. Pri vyvádzaní koňa na jazdiareň sa podbrušný remeň druhýkrát dotiahol, alebo keď nebolo času a staršina nebol nablízku bolo treba silným kopnutím čižmou do koňského brucha donútiť ho k výdychu a remeň rýchlo dotiahnuť. Pri sedlaní som musel vyčistiť koňské kopytá od udupaného hnoja v podkovách. Na tento účel som mal pripravený zahrotený drevený kolík. Často sa stalo, že mi niekto kolík zobral a pretože už zaznel povel na nástup, musel som v rýchlosti koňský hnoj z kopýt vyškrabať prstami. Asi aj preto sme boli všetci očkovaní proti tetanu.

Prvé skoky cez prekážku

Prvoradým cieľom výcviku bolo zbaviť nováčikov strachu z koní. Jeden z takých cvikov bol preskok cez nízku prekážku. Pred rozbehom sme museli nohy vybrať zo strmeňov a rozpažiť ruky. Staršina popohnal koňa bičom do klusu na preskok prekážky. Tým šťastnejším sa podarilo udržať sa v sedle. Niektorým a medzi nimi aj mne sa stalo, že môj kôň „Barin“ pred prekážkou sa prednými nohami „zapichol“ teda ostal stáť, a ja som s rozpaženými rukami plavmo preletel ponad prekážku. Pristal som na bruchu nosom v hrubej vrstve pilín. V zapätí zaznelo staršinove známe: „Kdo vám dovolil sesednout?........“ To bol však len úvod.

Jazda vo voľnom teréne

Dramatické situácie nastali, pri prvom výjazde do terénu mimo kasární. Mnohé kone pocítiac slobodu pohybu vo voľnej prírode sa stali pre nováčikov neovládateľné. Klus sa premenil na cval, alebo nechtiac na trysk, a nováčik sa dôverne zoznámil s trávnikom. alebo s oráčinou. Osirotený kôň bez jazdca inštinktívne cválal domov do kasárenských maštalí, kde ho čakala dávka ovsa. Stávalo sa, že pád jazdca zapríčinil slabo utiahnutý podbrušný remeň sedla. Potom kôň obkračujúc sedlo visiace pod bruchom, komickým širokým krokom došiel ku kasárenskej bráne. Strážni pri zadnej bráne, kde sú maštale boli na takéto výjavy zvyknutí. Pobavili sa najmä vtedy, ak za koňom, ktorý zhodil okrem jazdca aj sedlo, po hodnej chvíli došiel peši ku bráne jeho jazdec a nadávajúc niesol ťažké delostrelecké sedlo na vlastnej hlave.

Kôň - narušiteľ štátnej hranice

Pri takomto cvičení sa stalo, že splašený kôň zhodil jazdca na znojemskom cvičisku, zvanom „Kraví hora“, ktoré bolo blízko štátnej hranice, a ušiel do Rakúska. V rámci vyšetrovania prípadu bolo treba vyplniť tlačivo: „Protokol o pohřešovaném zvířeti“. Staršina diktoval štábnemu pisárovi odpovede na otázky predtlačené vo formulári protokolu: (meno zvieraťa, rok narodenia, sfarbenie, doterajší výcvik, podrobný popis prípadu a pod.) Vojenská byrokracia je dôsledná, Existuje predpis, že ak uhynie kôň, musí sa z neho stiahnuť koža, odovzdať do zberne a potvrdenie o tom priložiť k protokolu. Keď pisár prečítal v poslednej rubrike protokolu otázku:
„Co se stalo s kůží pohřešovaného zvířetě“?
Staršina bez zaváhania povedal: "Napíš, ušiel aj s kožou!“

Kone v kuchyni.

V rámci modernizácie nášho pluku bolo delostrelectvo postupne motorizované. Maštale sa prestavovali na garáže a na opravárenské dielne. Súce kone sa predávali práve vznikajúcim roľníckym družstvám a štátnym majetkom. Kone určené na likvidáciu však ešte poslúžili aj posmrtne k udržaniu bojaschopnostiČSLA - "Československé lidové armády." Zásluhou Gottwaldovho zaťa „soudruha Alexeje Čepičku“ vo funkcii ministra národnej obrany, sa výrazne zlepšila strava v našich kasárňach. Veliké rezne mäsa, alebo rizoto bohato preložené kusmi mäsa, boli v tých dňoch výdatnými dávkami vojenskej menáže. Dovolil som si pred nadporučíkom Dolejšom, ktorý bol náčelníkom zásobovania (tzv. „proviantný“), poznamenať, že v poslednom čase sa výrazne zlepšila strava.

Dôverne mi povedal: „Bodejť by ne Vojtěchu, sežrali ste sedm koní“

Legendárná postava „Dr. Papulka“

V tých rokoch bol divíznym lekárom Dr. Dostál z divízie v Brne, ktorej bol podriadený náš pluk. Bol to postarší starý mládenec statnej postavy v hodnosti plukovníka, ktorý s obľubou preháňal pri svojich inšpekciách dôstojníkov, personál ošetrovne a kuchyne. Zo všetkých neporiadkov, ktoré zistil pri kontrole obviňoval vždy dôstojníkov a nikdy nie radových vojakov, ktorým sa zaliečal, a oslovoval všetkých rovnako, zdrobneninou; „Papulko!“ Preto mu prischla prezývka "Doktor Papulka“. Kolovalo niekoľko príhod o ňom: Bol sebavedomý, a keď ho niekto oslovil hodnosťou "Soudruhu plukovníku" odvrkol:

„Já jsem doktor!, plukovníkem může být každej vůl“!

Poplach v kuchyni

Kuchári mali pred ním panický strach. Raz keď prichédzal cez dvor na inšpekciu kuchyne, ozval sa výkrik: „Jede sem Papulka“! Jeden z kuchárov spanikáril a skočil do nepoužívaného prázdneho 700 litrového kotla na polievku, a privrel na seba poklop. Vedúci smeny zavelil „Pozor!“ a podával hlásenie. Papulka zbadal, že z kotla trčí cíp zástery. Nevyčkal koniec hlásenia. Pribehol ku kotlu vytiahol z neho vyľakaného kuchára a strašne sa rozrehotal. Odišiel bez toho, aby inšpekciu v kuchyni dokončil.

VVP LIBAVÁ (Vojenský výcvikový prostor)

Zneuctený vojenský objekt. V lete sme mali výcvikový tábor na Libave pri obci Nepřívazy. V rámci príprav na ostré streľby delostreleckého oddielu vo VVP Libavá sme vybudovali na hranici vojenského priestoru a civilného pásma maskovaný bunker, ako pozorovateľňu pre riadenie paľby. Nakoľko do lesného porastu chodili miestni hubári, veliteľ nariadil, aby sme nad maskovaným vstupom do bunkra umiestnili tabuľku s nápisom:„Žádame civilní obyvatelstvo, aby neznečisťovalo vojenský objekt“

Keď sme sa so štábom v deň riadenia streľby sťahovali do pozorovateľne, našli sme uprostred bunkra poriadnu kôpku exkrementov.
Nápis na tabuľke bol krížom preškrtnutý a pod nim bolo pripísané: „Žádosti se nevyhovuje !“

Ostré streľby

Po dôkladnej veliteľskej technickej a politickej príprave sa na záver pobytu v tábore konali ostré streľby z kanónov ráže 105 mm. Politrukovia prišli s nápadom na každý delostrelecký granát pred vložením do hlavne, napísať politické heslo, ako napríklad:

„ Smrt imperialismu“, „Za socialismus“ „Za Stalina“ a pod. Ktorýsi z nabíjačov využil

neprítomnosť politruka a napísal na granát: „Za znojemské kurvy“.
Stal sa však „průser“, lebo tento vystrelený granát dopadol do cieľovej plochy, ale nevybuchol. Každý nevybuchnutý granát museli vyhľadať pyrotechnici, aby ho zneškodnili. Neviem ako skončilo vyšetrovanie tejto politickej diverzie, lebo krátko za tým som odišiel do civilu.

Inšpekcia Dr. Papulku vo výcvikovom tábore.

Podľa sovietskeho vzoru bola pred táborom starostlivo udržiavaná plukovná a generálska ulička. Vyšší dôstojníci prichádzali do tábora po plukovnej uličke. Strážny mal povinnosť návštevu ohlásiť zvolaním: „Dozorčí na uličku“! kde títo potom podávali hlásenie. Prichádzajúci Papulka na toto zvolanie z diaľky zakričal na strážneho:
"A křič dál: „důstojníci do lesa, jede Papulka“!

Záver hygienickej kontroly v tábore.

Svoju averziu voči dôstojníkom dal Dr, Papulka najavo, keď vytýkal plukovnému lekárovi zistené hygienické závady :

"Doktore! Třiadvacet hoven sem napočítal kolem tábora, u každého byl papír!

To znamená, že to vysrali důstojníci, protože voják si prdel nevytírá!“

Vojtech Bradovka, Rožňava 16. 5. 2006

S VESEĽOU MYSĽOU A NIKDY INAK. SYNAK...