aktualizováno: 04.10.2022 16:17:42
S VESEĽOU MYSĽOU A NIKDY INAK. SYNAK...
 E-mail od Jozefa STAROSTU z Britskej Kolumbie v Kanade zo dňa 14.8.2009
Vazeny pan Vojtech BRADOVKA
prihlasujem sa za clena KGB, t.j. za clena Klubu Generacie Bacikov, ak sa kvalifikujem ... Prikladam strucny zivotopis. Zmienujem sa iba o svojom zrodeni a o tom, co robim teraz. Vsetko medzi tymito dvoma bodmi je iba cesta plna hladania a mnohokrat bludenia v slepych ulickach. Ked som bol v mamickinom brusku, tak sa u pekara Vrbu na Zafortni v Banovciach striedali partizani z Uhrovca a Nemci z Trencina, ktorym pekar Vrba piekol chlieb a zemle. V pondelok prisli partizani, v utorok Nemci, v stredu partizani, vo stvrtok Nemci. Pekar to mal dobre zorganizovane. Iba ked sa jedni alebo druhi pomylili a stretli sa u Vrbu, bola vojna. Rozpraval mi o tom moj starsi brat Stefan, ktory bol holicom a ktory uz zomrel. Videl to vraj na vlastne oci. Hoci sa o pravdovravnosti holicov vselico rozprava, ja som svojmu starsiemu bratovi veril, ved bol starsi a silnejsi. Ked som sa narodil, prave prechadzala cez Banovce prva vlna ruskych vojsk. V prednej izbe bolo sedem lahko ranenych oddychujucich Rusov a v zadnej izbe som sa narodil. Bol sviatok Jozefa Robotnika, tak moja mama chcela, aby som bol Jozef. Siesti zo siedmych Rusov zase chceli, aby som nosil ich meno, Ivan. Kedze boli siesti a mali samopaly, mama vahavo prislubila. Zato vraj moji rodicia dostali liter vodky na oslavu mojho narodenia. Ci to bola pravda alebo nie, neviem. Rozpraval mi o tom moj starsi brat, ktory bol holicom a ktoremu som musel verit lebo bol starsi a silnejsi ... Ked fronta presla a Rusi odisli, mama ma zaniesla do kostola a nechala pokrstit na Jozefa. Teraz uz takmer stvrtstorocia zijem vo Vancouveri, v Britskej Kolumbii, v Kanade. Spolu so skupinkou nadsencov vydavame casopis Slovo z Britskej Kolumbie. Som hlavnym redaktorom tohto casopisu a tiez spravcom a administratorom weboveho portalu slovenskych komunit v Britskej Kolumbii (www.sk-bc.ca). Dnes som sa nahodou (verite na nahody? ja nie) dostal k vasej webovej stranke https://kgbacikovia.websnadno.cz. Preambula KGB - modlitba v starobe - visela donedavna nad mojim pisacim stolom. Vystrihol som si ju z casopisu Slovenske Hlasy z Rima. Pred 2 rokmi som vsak maloval svoju pracovnu a odvdedy som tu modlitbu nevidel. Kedze som ju nemal denne "na ociach" a naspamat som sa ju nenaucil, pozabudol som na jednotlive jej casti a narobil som rozne hluposti, hlavne pri styku so svojimi dospelymi dcerami, ktore som chcel dirigovat, ako ked boli male. Po precitani vasej preambuly sa mi v hlave opat rozjasnilo. Takze vam pekne dakujem. Ako "priskocne" do klubu posielam svoju uvahu, ktoru som povodne napisal pre 7. cislo casopisu Slovo z Britskej Kolumbie, ktore sme vydali v maji t.r. Vola sa "1 000 000 rokov alebo okruhle vyrocia". Ak tento prispevok bude vyhovovat vasim kriteriam, mozete ho okopirovat z http://www.sk-bc.ca/node/308 spolu s 3 fotografiami. Davam vam tymto svoj suhlas. Tesim sa na clenstvo v KGB, ak ma prijmete. Jozo Starosta p.s. som tiez na www.twitter.com/SlovoWord Odpoveď e-mail 15.08.2009
Milý pán Jozef. Som veľmi potešený Vašim záujmom o aktivity nášho KGB. Je to virtuálne spoločenstvo seniorov, ktorých baví vzájomne komunikovať prostredníctvom internetu. Vítaný je každý, kto sa ohlási so svojim príspevkom, návrhmi, alebo jednoducho prejavom sympatie ku komunite pozitívne mysliacich seniorov. Jedinou podmienkou je aby príspevky neboli "bolestínske". Akosi nemáme v úmysle "naprávať svet" tak, ako je to uvedené vo Vami spomínanej preambule. Preklikal som v rýchlosti Váš mail a prílohy, Vašu ponuku spracujem pre náš magazín. Je to pre nás vítaná publicita, a dôkaz, že náš hlas nie je hlasom volajúceho na púšti, ale našiel pozitívnu ozvenu aj u krajanov v zámorí. Teším sa na ďalšiu spoluprácu a srdečne pozdravujem Vás a všetkých krajanov, ktorých oslovujú Vaše internetové aktivity. a Váš časopis. S úctou Vojtech Bradovka vydavateľ a šéfredaktor internetového magazínu KGB - Klub Generácie Báčikov |
