|
|
Anna Sedlačková...
Anna Sedlačková
Slasti a strasti dôchodcovského veku
Aká to radosť! Nemusíš skoro vstávať, chodiť do práce, naťahovať sa s kolegami. Telku môžeš pozerať prakticky celý deň. Ak sa ti zachce do prírody, ideš. Ak do mesta, ideš. Ak s priateľmi na pivo, ideš. Nikto a nič ťa neobmedzuje. Snáď len v tom poslednom prípade hašterivá manželka, ktorá ti závidí, že si posedíš s priateľmi.
Aj skleróza má svoje svetlé stránky. Áno, čoraz častejšie na niečo zabudneš, niečo niekde založíš, a potom to nevieš nájsť. Ale aká to radosť, keď to zrazu nenazdajky nájdeš! Už si to ani nehľadal! Alebo si sa aspoň tak tváril. Už-už si bol rozhodnutý, že prepíliš zámku na pivnici a vymeníš poštovú schránku. No čo už, keď ten zväzok kľúčov nie a nie nájsť? Prehľadali ste so ženou celý byt, nakukli do najzáhadnejších kútikov a priehlbiniek, všade ste posvietili baterkou. Našli ste však iba zabudnuté pavučiny a sem-tam pastelku, ktorú ta hodil nezbedný vnúčik. Až dnes, konečne, sa manželka náhodou pozrela na vešiačik, určený na nákupné tašky. Nevedno, čo pritiahlo jej pozornosť. Žeby zväzok kľúčov, ktoré presvitali poza rúčku jednej tašky? Bolože to radosti! Ale ona, mrcha jedna, má svoje tajné zbrane. „A čo mi kúpiš,“ ozvala sa víťazoslávne, „keď ti niečo ukážem?“ A pritom tajomne skrývala čosi za chrbtom. „Veľké pivo,“ rečiem. „Nestačí,“ odpovedá ona, „chcem k Veľkej noci parfém, aký si vyberiem.“ Nuž musel si prisľúbiť.
Vyhoď si z hlavy, že na tento sľub zabudneš! Keby aj, máš niekoho, kto ti ho pripomenie. Aj ženy síce postihuje skleróza, môžu stratiť kľúče, zapotrošiť obľúbené tričko. Ale nikdy, zapamätaj si, nikdy nezabudnú na sľub, ktorý si im dal a ktorého predmetom bolo oblečenie, kozmetika, či iné drobné radosti ženského sveta. Pozri, ako detsky nevinne sa na tú voňavku teší. Preto začni už odteraz šetriť!
***
Sišská Nová Ves
Marec 2009
|
|
|