„HIGH-TECH“ DEDO A JEHO KRÉDO
Október, 2010
„Ľutujem, že počítače neboli, keď som mal dvadsať,“
vravievam si ja osemdesiatpäťročný Vojtech Bradovka z Nadabuly pri Rožňave.
Životná láska: Pokrok sa nedá zastaviť. "Egypťania písali na papyrus, Etruskovia klinmi do hlinených tabuliek, mnísi písali husím brkom na pergamen, po vojne prišlo guličkové pero, písacie stroje. Rešpektujem tradície, ale pretože mne sa nechce naháňať husi, vytrhávať im brká a prácne ich orezávať, tak píšem na počítači“.
Život na dôchodku na jednej nohe:. Po roku 1989 sme so synom podnikali v stavebníctve, vyrábali sme umelokamenné výrobky na zákazku, pre architektúru.. V roku 2002 na stavenisku mi na nohu padol balvan, rozdrvil ju a museli mi ju amputovať,“ Odvtedy som na vozíku a bavím sa za počítačom.
„Každý začiatok je ťažký“ Vyznanie o osvojovaní práce s počítačom v seniorskom veku. citujem s láskavým súhlasom autora, môjho priateľa Jula .F.)
Viem čo to je začínať s počítačom sám, iba s príručkami - na začiatku boli chvíle keď som mal priam nutkavý úmysel vyhodiť "stroj" z okna. Niečo som napísal, ”potom sa to stalo", čosi som na klávesnici stlačil a cela práca natrvalo zmizla. To bolinajhoršie chvíle a lomcovala mnou oprávnená zlosť, ale na seba, na svoju vlastnú nemohúcnosť, pretože pri koncipovaní / písaní nikdy sa mi nepodarí ten text úplne rovnako zopakovať.
Tuning na počítači aj vozíku: Náš dom je dnes prispôsobený na bezbariérový prístup, vyhádzali sme koberce kvôli vozíku, dvere sú širšie, obývačka sa premenila na pracovňu. Môžem vstať, ale chodím málo, jedine s barlami, ktoré som vylepšil, aby sa s nimi dalo lepšie manipulovať. „Na dizajn závesného háčika mám certifikát tzv. chránený vzor. Ak by to chcel niekto priemyselne vyrábať, tak musí mať odo mňa súhlas,“. Mám rád zlepšovacie návrhy, zjednodušujú a uľahčujú život. Digitálny fotoaparát mám stále u seba v brašne vozíka. Ide mi to aj za počítačom. Jeden syn žije v Prahe, druhý sa na čas usadil v Írsku. Obe vnučky sú dospelé. So všetkými komunikujeme cez internet. Počítače ma fascinujú. Starší syn je fachman na počítače, tak svojho otca učí. Ak treba niečo vysvetliť, pošle e-mail, alebo radí cez SKYPE. Televíziu nepozerám. Počúvam rádio pri posteli. Často sa mi uľaví, keď vypnem hlučnú hudobnú produkciu s nekonečne a opakujúcim banálnym textom. Najčastejšie sa mi do uší dostanú správy, rovnako ich čítam aj na internete spolu so slovenskými klasikmi. Mám rád Janka Jesenského. Pre začínajúci sivý zákal si písmo zväčšujem. Knihy a noviny viem čítať jedine s lupou. To ma unaví, ale monitor až tak nie..“
Posielame si linky: Pred tromi rokmi sme sa dali dokopy s kamarátom z Banskej Bystrice a založili internetovú stránku. www.kgbacikovia.websnadno.cz
„Dopisujem si asi s desiatimi, ale osobne sa poznám len s tromi,“ Hovorím o prispievateľoch na WEB stránku Klubu Generácie Báčikov, (teda KGB.) Články a fotografie nahadzujem bez problémov. „Nie som až taký macher, že by som vedel urobiť vyskakovací rámček s reklamou, ale to ani nechcem. Dvoch vecí sa štítim, ploštíc a reklamy,“.
Moje pokroky nedali pokoj ani manželke Margite: „Vždy som prisadla, že sa niečo naučím a potom sme sa hádali o miesto pri počítači Teraz mám aj ja svoj. Najskôr som mala „vyšľapaný“ po vnučke, potom som zdedila po synovi, teraz po manželovi,“. Korešpondujem hlavne so synmi, nevestami, vnučkami. Sem tam si píšeme aj z izby do kuchyne. „Nájdem niečo o orchideách, ľúbi orchidey, tak jej pošlem link. Ťuk, ťuk, ťuk a je to. Alebo mi prepošle list, čo poslal syn, keď ma nedal do kópie. Zatiaľ náš pes „Sony“ skučí pred dverami. Je to tiež internetová známosť. Predošlá majiteľka už mala s nim problémy, lebo bol celý deň sám v paneláku a obhrýzal nábytok. Jej ponuku na adopciu sme našli, ako inak, na internete, cez ktorý sa naďalej o svojho psíka - maznáčika zaujíma, ako si voľne žije a pobehuje na našom dvore a v záhrade.
V garáži mám hobby dielňu, tam občas všeličo majstrujem, lebo sedieť pri počítači desať hodín denne je veľa,“ Pochádzam z remeselníckej rodiny, kde manuálna zručnosť bola samozrejmosťou. Práca v dielni aj keď na vozíčku predsa len vyžaduje fyzickú činnosť a je vítanou protiváhou vysedávania pri počítači. V mojej hobby dielničke mávam vďačných zákazníkov, a to deti našich susedov a ich kamarátov, ktorým opravujem hračky. Pochopiteľne zadarmo. Drobné opravy detských vozítok, odpadávajúce kolieska kočíkov. Prišívam nechtiac amputované končatiny bábik a pod. Rôzne poškodenia hračiek vyžadujú zakaždým inú technickú improvizáciu, čo rád robím. Susedkám v blízkom okolí občas nabrúsim tupé kuchynské nože, tiež zadarmo. Aj to utužuje dobré susedské vzťahy.
Listy? To hádam nie!:„Teraz v lete som bol v nemocnici dva týždne a doktor povedal, že môj „zdravotný stav je veku primeraný,“ čo chápem tak, že je na figu, lebo som starý,“ ale s tým, že okrem nohy mi v podstate veľa nechýba. Nesťažujem sa, snáď jedine na nespavosť. Stačia mi štyri hodiny. Spať idem po polnoci, o pol piatej som hore, pajdám k počítaču a klikám si tam. Je veľká škoda, že starší ľudia sa o to málo zaujímajú. Mám priateľov, s ktorými by som si rád podebatoval, ale nechcú používať počítač. Čo si budeme listy písať? To by som nezvládol ani finančne ani časovo,“. Na stránke je veľký výber toho, čo si posielame; rôzne rady ako začať s počítačom, alebo aj odborné články či vtipy. Celá stránka je ladená v pozitívnom zmysle.
„Nemám rád bolestínske reči. Sťažovať sa na starobu, nízku penziu, to nechajme druhým. Pokiaľ sa ozve smutný muž, zdvorilo odmietam,“ Stojí za zmienku, že denne zaznamenáva počítadlo stránky cca 160 prístupov =. Úspešnosť článkov pozorujem podľa štatistiky. Za tri roky existencie stránky je to vyše 132 000 prístupov. Pochvaľujem si, že počítač umožňuje to, na čo papier nestačí. „Mazať veci, znova písať, premiestňovať odseky.“ Funkcie Ctrl+C a Ctrl+V sú mi dobre známe.. Keby som bol mladší, určite sa počítačom profesionálne venujem.
Vojtech Bradovka