aktualizované: 02.03.2017 14:45:13 

S veselou mysľou na večné časy a nikdy inak!

Na návšteve u susedov
Loading
Ďalšie podsekcie zobrazíte kliknutím na titulky v záhlaví stránky

Na návšteve u susedov...2003

U našich susedov

Na trojdňový zájazd po rakúskych hradoch a zámkoch, ktorý organizovalo SNM múzeum Betliar v júni t.r. som sa prihlásila vďaka tomu, že cestovná kancelária Satur nám vyšla v ústrety a zaradila do programu zájazdu aj hrad Forchtenstein. Hrad je známy predovšetkým svojou obrovskou zbierkou militárií a vojenských trofejí. Nachádza sa tam však aj rozsiahla kolekcia šľachtických portrétov, medzi ktorými sme hľadali, a napokon medzi množstvom šľachtických podobizní aj našli portrét Márie Széchyovej–Muránskej Venuše. O niekoľko miestností ďalej aj portrét jej manžela, uhorského palatína Františka Wesselényiho. Ako sa dostali tieto obrazy, ktoré pochádzajú evidentne z muránskeho hradu, do majetku Eszterházyovcov, je dnes už ťažké zistiť. Najskôr ich získali po dobytí hradu Muráň cisárskym vojskom, keď celý majetok, vtedy už vdovy po palatínovi, bol zhabaný za účasť na príprave sprisahania proti cisárovi. Mária sa dostala do väzenia a na sklonku života žila utiahnutá u príbuzných v maďarskom Kőszegu, kde aj zomrela.

Autora portrétu nepoznáme, obraz nie je signovaný. S určitosťou však môžeme tvrdiť, že vznikol na muránskom hrade, lebo je datovaný rokom 1656, keď už dvanásty rok bývali šťastní manželia František a Mária na Muráni. 45 ročná Mária vyzerá na portréte veľmi mlado – veď bola od mladosti známa ako jedna z najkrajších uhorských šľachtičien.

Hrad Forchtenstein dodnes spravujú potomkovia Eszterházyovcov ako rodové múzeum. Rozkladá sa na strmom kopci, asi 100 km od Bratislavy. Už zďaleka je viditeľná jeho vysoká veža obklopená mohutným opevnením so strielňami.

Druhou zastávkou nášho zájazdu bolo mesto Krems, ktoré nás úplne očarilo. Stredoveké, renesančné a barokové domy, veže, paláce a kostoly sú vynovené, nádherné sgrafitá a farebné fresky na fasádach zreštaurované. Mesto je zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Mohutný hrad s komplikovaným menom Heidenreichstein je najväčším vodným hradom v Rakúsku. Patrí rodine Kinských, ktorej potomkovia žijú dodnes aj v Čechách. Monumentálne gotické interiéry hradu plné stredovekého nábytku, riadu a obrazov sú skutočne ojedinelou pamiatkou aj v rámci Európy. Žiaľ, tentoraz nezapôsobili ani čistotou, ani úpravou – sú značne zanedbané a zaprášené a nevyhnutne potrebujú ruku reštaurátora. Naopak, v susednom hrade Rapottenstein je všetko úplne iné: na každom kroku tu vidieť starostlivosť majiteľov, exponáty zreštaurované, interiéry čisté a upravené, osviežené kyticami kvetov vo vázach.

Cestou do mestečka Rosenau sme sa zastavili v Altenburgu, aby sme si prezreli obrovský komplex barokového kláštora s kostolom a nádhernými záhradami. Udivila nás čistota a poriadok na každom kroku – vidieť že kláštor žije svojím každodenným aktívnym životom.

V Rosenau je v miestnom zámočku múzeum slobodomurárov, ktoré zaujalo najmä pracovníkov betliarskeho múzea aj preto, lebo k tejto lóži patrili aj niektorí Andrássyovci.

Silným zážitkom bola návšteva zámku Altstetten, ktorý obývala rodina následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d´Este. V jednej z miestností je graficky znázornený priebeh atentátu v Sarajeve, ktorý znamenal začiatok prvej svetovej vojny. Vystavené sú aj posmrtné masky Františka Ferdinanda a jeho manželky Žofie Chotkovej. V podzemí zámku je jednoduchá rodinná hrobka s kamennými sarkofágmi. Sarajevská tragédia, ktorá sa pri troche šťastia vôbec nemusela stať, na nás hlboko zapôsobila.

Posledným zo zámkov v programe nášho zájazdu bol romantický Graffeneg postavený v novogotickom štýle s vežičkami, čipkovými arkádami, vikiermi, cimburím a prepychovými interiérmi s kazetovými stropmi a sochárskou výzdobou. Rozľahlý park okolo zámku je využívaný aj na kultúrne podujatia; postavený je tu moderný amfiteáter na divadelné predstavenia a koncerty, je tu niekoľko reštaurácií a rôznych atrakcií pre návštevníkov. V zámockej kaplnke zaklenutej novogotickými klenbami sme obdivovali neskorogotický  mariánsky tabuľový oltár z 15. storočia – najstarší exponát zámku.

Musím sa ešte zmieniť o pútnickom mieste Mariadreieichen, kde sme boli počas nášho zájazdu ubytovaní v súkromnom penzióne. Príjemné prostredie medzi barokovým dvojvežovým kostolom a farou s krásnou záhradou ešte spríjemnila prechádzka po blízkej Kalvárii a miestnom cintoríne so zaujímavými náhrobníkmi. Tu sme si povšimli jeden zaujímavý fakt: pri bránke do cintorína bola, ako zvyčajne, vodovodná prípojka slúžiaca na polievanie. Vedľa nej na kamennej ohrade cintorína boli tri háky, na ktorých boli zavesené tri polievacie kanvy. Ľudia prichádzali, nabrali vodu, poliali svoj hrob a kanvu vrátili na pôvodné miesto. Radi by sme sa dožili aj u nás takejto disciplíny a zmyslu pre poriadok. Ten panoval všade, počas celej našej cesty. Naspäť sme sa vracali prekrásnym údolím Wachau so vzdutým Dunajom, ktorý len pred dvomi týždňami zaplavil aj cestu, po ktorej uháňal náš autobus. Na stromoch a kríkoch vedľa cesty bolo vidieť stopy po bahne až do výšky skoro dvoch metrov. Okolie však už bolo vyčistené, nikde ani stopy po naplaveninách a cesta úplne prejazdná. Bolo pre nás až nepochopiteľné, ako je možné udržať v krajine takú čistotu a poriadok, aké sme videli v Rakúsku. Bol to pre nás úžasný príklad starostlivosti o životné prostredie, ktoré napokon formuje každého z nás. Dovidenia, krásne Rakúsko

                                              Edita Kušnierová

Pozri obrazovú galériu k tomuto článku:
http://kgbacikovia.websnadno.cz/Rakusko.html

(dvojnásobným kliknutím zväčšíte zvolený obrázok)

 

 

..

TOPlist