|
Stanislav Lem o astrológii
(Z románu Mier na zemi.)
„Profesor Tarantoga tvrdí, že ľudia potrebujú dve veci: predovšetkým odpoveď na otázku KTO,
a za druhé na otázku ČO. Pri prvej otázke ide o to, KTO za všetko môže. Odpoveď má byť krátka, konkrétna, jasná, jednoznačná.
Za druhé, ľudia potrebujú to, ČO je tajomstvom. Už dvesto rokov zlostili vedci všetkých ľudí tým, že o všetkom vedeli viac a lepšie. Ako krásne bolo pozorovať ich bezradnosť voči bermudskému trojuholníku, lietajúcim tanierom, duševnému životu rastlín! Je predsa ohromnou satisfakciou, ak obyčajná Parížanka v klimaktériu pozná celú politickú budúcnosť sveta, zatiaľ čo profesori o tom nevedia ceknúť ani bé.
Ľudia veria tomu, čomu chcú veriť, hovorí Tarantoga. Zoberme si napríklad rozkvet astrológie. Astronómovia, ktorí by prirodzene mali vedieť o hviezdach viac než všetci ostatní ľudia dokopy tvrdia, že hviezdy na nás kašlú. Sú to obrovské gule rozžeravených plynov, ktoré víria od začiatku sveta a ich súvislosť s naším osudom je určite oveľa menšia než so šupkou z banánov, na ktorej sa môžeme pokĺznuť a zlomiť si nohu. Ibaže šupky z banánov nikoho nezaujímajú, zatiaľ čo i seriózne časopisy uverejňujú astrologické horoskopy a existujú dokonca miniatúrne vreckové počítače, ktorých sa môžeme pred transakciou na burze spýtať, či nám budú hviezdy naklonené. Toho, kto hlása, že ovocná šupka môže mať na osud človeka väčší vplyv, ako všetky planéty a hviezdy dokopy nebude nikto počúvať.
Niekto sa narodil, pretože jeho rodič, povedal by som, včas necúvol a práve preto sa stal rodičom. Keď rodička zistila, čo sa stalo, začala hltať chinín a skákať zo skrine na zem, ale akosi to nepomohlo. A tak ten niekto, predsa len prišiel na svet, vyštudoval nejakú vysokú školu, a teraz v obchode predáva traky, alebo úraduje na pošte, či mestskom úrade.
Odrazu sa dozvie, že všetko je celkom inak. Planéty vytvorili zvláštne zoskupenie, znamenia zverokruhu sa dlho, starostlivo a vytrvalo spájali do určitého zvláštneho vzoru, jedna polovica nebies sa dohovorila s druhou iba preto, aby mohol vzniknúť on a postaviť sa za pult, či sedieť v kancelárii.
To človeka skutočne duševne povzbudí. Točí sa okolo neho celý vesmír, a i keď mu nie je naklonený, i keď hviezdy vytvoria také zoskupenie, že výrobca skrachuje a on na chvíľu, kvôli tomu príde o miesto, je to predsa len príjemnejšie než vedieť, že na neho hviezdy kašlú a do akej miery sa o neho starajú.
Vyhovor mu to súčasne so správou o sympatii, akou ho obdaruje jeho kaktus v kvetináči na okne a čo mu ostane. Bosá úbohá holá pustatina a beznádejné zúfalstvo.
|
