Globálne otepľovanie

        Globálnym otepľovaním vedci nazývajú proces všeobecného otepľovania zemskej atmosféry. Globálne otepľovanie sa ďalej rozlišuje na prirodzené a na to zapríčinené človekom. O existencii prirodzeného globálneho otepľovania niet pochýb a ani sa o ňom v medzinárodných kruhoch nevedú búrlivé diskusie. Je jednoducho faktom že priemerné teploty sa (už od doby ľadovej) zvyšujú, problémom však je práve ono otepľovanie zapríčinené človekom. Čo je príčinou globálneho otepľovania? Väčšiu časť atmosféry tvoria plyny dusík a kyslík. Tieto plyny žiarenie ani nepohlcujú ani nevyžarujú. Na tepelnú bilanciu atmosféry teda nemajú žiadny vplyv. V atmosfére sa však nachádzajú plyny ktoré určitú časť tepelného žiarenia pohlcujú a teda atmosféru a zemský povrch otepľujú. To sú tzv. skleníkové plyny, ktoré spôsobujú fenomén nazývaný skleníkový efekt.Sú to predovšetkým vodná para, oxid uhličitý ale tiež metán, oxid dusný, chlorflourované uhľovodíky (freóny) a ozón. Skleníkový efekt To ako skleníkový efekt funguje je zrejmé už z jeho názvu.

       Skleníkové plyny by sme mohli prirovnať ku sklu skleníka ktorí síce prepúšťa slnečné lúče dnu ale vznikajúce teplo už nepúšťa von. Skleníkovým efektom je potom ono teplo ktoré pocítime ak do skleníka vstúpime. To že naďalej vypúšťame množstvo skleníkových plynov do ovzdušia sa teda dá prirovnať ku situácii kedy si nad svojimi hlavami pomaly ale isto staviame globálny skleník z ktorého nieto kam odísť. Účinky globálneho otepľovania na Slovensko.Globálne otepľovanie je jav ktorý v médiách najčastejšie počujeme spájať so slovami ako oceány, Antarktída, ostrovné národy alebo prímorské oblasti, je však nutné si uvedomiť význam slova "globálne" v jeho názve. Je to jav ktorý sa dotýka veľkých ľudí na svete bez ohľadu na to, kde žijú. A to znamená že my nebudeme výnimkou. Od začiatku storočia boli na Slovensku pozorované tieto javy: rast priemernej ročnej teploty asi o 1 °C, pokles množstva ročných zrážok - asi o 15% na juhu a 5% na severe, pokles vlhkosti vzduchu najmä na juhozápade, úbytok snehovej pokrývky takmer na celom území Slovenska.

Podľa jednotlivých scenárov zmeny klímy sa v budúcnosti očakávajú nasledovné zmeny: do roku 2075 nárast priemerných ročných teplôt o 2 - 4 °C s tým že väčší rast sa očakáva v zime (3 - 7 °C) ako v lete (1 - 4 °C). Čo sa týka množstva ročných zrážok odhady jednotlivých scenárov sa dosť rozchádzajú. Každopádne sa výkyvy odhadujú od poklesu o 18% až po nárast o 16% nech už by sa výkyv vychýlil do jednej, alebo druhej strany ak by dosiahol odhadovanú intenzitu, jeho účinok by určite nebol zanedbateľný.Účinky globálneho otepľovania na svet.Čiastočky dymu a plynu, ktoré vypúšťajú priemyselné závody, ostávajú v ovzduší. Sprevádzajú to jednak krásne romantické západy slnka, jednak negatívny vplyv na počasie. Oxid uhoľnatý, ktorý sa dostáva do ovzdušia spaľovaním fosílnych palív, je asi hlavnou príčinou stúpania priemernej teploty na Zemi. Ak bude globálne otepľovanie pokračovať rovnako aj naďalej, môže narušíť rovnováhu svetového počasia. Búrky budú stále častejšie a veľké ľadovce sa začnú topiť, čo povedie k zvýšeniu hladiny svetových morí.

      Do roku 2025 bude na cestách viac bež miliarda áut, každé bude chrliť oxid uhličitý a ďalšie výfukové plyny. Vedci sa obávajú, že veľké množstvo oxidu uhličitého zachytáva slnečné teplo a spôsobuje postupné otepľovanie podnebia celej zemegule. Dôsledkom nemusí byť iba teplejšie, ale aj extrémnejšie počasie – viac dažďa a búrok v niektorých oblastiach, inde zasa suchšie. Mohli by sa dokonca zmeniť aj oceánske prúdy. Keby napríklad Gólfsky prúd zmenil smer, SZ Európa by sa stala oveľa chladnejšou. Topenie ľadovcov a tepelné zväčšovanie objemu morskej vody môže spôsobiť nárast morskej hladiny a ohrozenie nízko ležiacich oblastí. Predpokladá sa, že otepľovanie atmosféry do roku 2030 spôsobi nárast hladiny morí o 18 cm, pričom rýchlosť tohto nárastu už dnes predstavuje až 10 milimetrov ročne. Ak bude súčasný trend v emisiách sklenníkových plynov v atmosfére pokračovať ďalej, očakáva sa, že hladina morí sa zvýši o 65 centimetrov do roku 2100. Situácia je o to závažnejšia, že aj keby došlo k stabilizácii koncentrácie sklenníkových plynov v atmosfére, vzhľadom na veľkú zotrvačnosť celého klimatického systému, hladina morí bude aj naďalej stúpať ešte niekoľko desaťročí.